Splneny Nenin sen 29.

O 6 mesiacov:
Nena:
Vybrala som poštu zo schránky a išla chodníčkom k domu. Môjmu. Krásnemu. Čiernemu. Za mnou išiel môj bodygard.
"Ďakujem Matt. Zvládnem to už, " odomkla som dvere.
"Tak zajtra o akej mám prísť? "
"O jednej stačí. Pôjdem do jedného vydavateľstva, " usmiala som sa na neho.
"Ako chceš. Maj sa, " tiež mi venoval úsmev a otočil sa.
"Maj sa, " vošla som. Zašla som do kuchyne.
"Niečo pre mňa? " spýtala sa Katie, ktorá ešte len raňajkovala pri pulte.
"Pár účtov, " podala som jej ich.
"Ty si stihla ísť aj na nákup s Mattom? "
"Jasné. Ja nedrichmem do obeda jak ty."
""Jasné", " napila sa.
"Idem pozrieť na na net, " vzala som notebook a zapla ho. Našla som sladké pečivo a jedla ho pri prezeraní zvyčajných stránok.
"Dnes máš len jednu besedu v mestskom divadle v Berlíne, " počula som Katie. Obzrela som sa na ňu. Bola moja manažérka.
"Mattovi som dala voľno, " prehodila som.
"Čo? A ako pôjdeme? Musí byť s tebou bodygard. Dostala si dve výhražné listy."
Och... musím povedať, že sa mi podarilo vydať prvú knihu. Ale nie román. Skôr fantazijný príbeh. Písala som ho keď som mala 14 rokov, a pred vydaním som ho len upravila. Hneď mi ho vzali na vydanie a odvtedy žnem úspechy jedna radosť.
Nehovoriac o tom, že som dokonca získala fanclub. Čo môže byť lepšie? Vďaka dobrým zárobkom som si dokonca mohla dovoliť vlastný dom. Konečne som videla zmysel života. Písanie. Ten tu bol vždy, lenže až teraz som vedela, že to malo aj zmysel.
"Nič sa mi nestane. Bolo to dávno."
"Nem.."
"Katie! Ja nepotrebujem ochranku. Som len známa spisovateľka. To je všetko."
"O týždeň ti vide druhá časť Bielej tmy. Budeš mať natrepaný diár."
"To viem. Nestresuj sa toľko... všetko je v pohode, " usmiala som sa
"Tebe sa to hovorí. Za chvíľu začnú zvoniť telefóny a vybavovať nejaké stretnutie s tebou. Je to vyčerpávajúce, " hneď ako to dopovedala, zazvonil telefón.
Usmiala som sa a Katie sa k nemu ponáhľala.
Asi o hodinu som sa vybrala do kúpeľne a osprchovala sa. Čerstvo umyté vlasy som si len rozčesala a nechala vyschnúť. Obliekla som si čiernu sukňu, čiernu blúzku a urobila make up.
"Už si? " zakričala mi z izby Katie.
"Áno! " utekala som dole aj s kabelkou.
"Môžeme, " vzala kľúče od auta a zamkli sme za sebou dom.
"A komu to budem čítať? " nastúpila som do auta a Katie vedľa mňa k volantu.
"Je to otvorená beseda pre každého, " naštartovala.
"Oky, " vytiahla som časopis, ktorý som si kúpila ráno v obchode. Waw.. bola som na titulke. Prvýkrát.
Mária Elena Orntová sa vyhupla do mediálne známych vôd len pred piatimi mesiacmi. No už to jej stačilo na prevalcovanie svojich rovesníkov. Hudba, fajn, to je známe, že mladých zaujíma. Ale zaujať mládež knihami? Nemysliteľné, no práve toto sa tejto mladej slečne podarilo. Svojou knihou Biela tma sa po týždni dostala na prvé miesto v predajnosti. O čom je, čím tak zaujala verejnosť?
Je to obyčajný príbeh mladej ženy Amandy, ktorá spoznáva, že nie je tak celkom normálna. Je to totiž dcéra najhroznejšieho mága celých čias. A celkom milú, Chápavú a dobrú Amandu pokladajú v novom svete a živote za zlo. Kto jej pomôže a viac ako len to? Ako to všetko dopadne? Dočítajte sa sami. No veľa šťastia mať nebudete. Kniha končí v časti, keď sa Amanda rozhodne v tomto živote bojovať za seba a hlavne spoznať svojho otca, ktorého doteraz nepoznala. A druhú časť? Tej sa ešte dočkáme. Každopádne začiatok je to viac ako sľubný. A Nenina (také ma umelecké meno Mária Elena) spisovateľská kariéra? Túto knihu napísala v štrnástich... viac ako istá a sľubná.
Usmiala som sa. Lepší článok o mne napísať nemohli. S úsmevom na perách som zapla hudbu a pozerala ako ubiehajú kilometre.
Bill:
Hľadel som na noviny. Musím niečo spraviť. Nejak ju aspoň na chvíľu vidieť naživo. Počuť jej hlas, vidieť jej úsmev. Všetko!
"Bill si si istý, že..., " pozeral na mňa Gustav.
"Úplne. Iba ju uvidím. Nič strašné sa nestane, " mal som vlasy v cope a zakrýval som si znamienko. Ako Billie. Pozrel som na Gustava, " dik za informácie, že bude dnes v Berlíne."
"Ak sa to dozvie, napriek tomu, že chodím s jej kamoškou ma zabije."
"Zabil by som ťa ja kebyže mi to nepovieš, tak to máš jedno."
"Ale ak sa prekecneš …."
"Neboj. Ja som tam nikdy nebol, " žmurkol som na neho a odišiel do obývačky, vziať si bundu a šiltovku. Na to som odišiel do Berlínskeho divadla.

 Vymyslený príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu