"Ide a na to, " povzbudila ma Katie a išla som po schodoch, smerom k sediacim. Za chvíľu sa to všetko malo začať. Vtedy som uvidela Billa. Rozprával sa s nejakou babou.
Bill:
"Áno vyzeráš výborne, " usmiala sa na mňa Nataly, moja vyzážistka. Zaujalo ma ale ako sa ľudia vedľa mňa otočili k schodom. Urobil som to isté. Elegantne, krásne a v pohode kráčala dole Nena. Mala na sebe úžasné čiernobiele šaty, jemné, no úchvatné čierne linky a jej úsmev žiaril ako hviezda na tmavej oblohe. Nemala už ani strojček, ani okuliare. Pôsobila staršie a príťažlivo... neopísateľná zmena.
"Počúvaš ma vôbec? " spýtala sa Nataly.
"Och prepáč, " otočil som sa k nej, " len som sa zamyslel."
"Tak ťa nechám. Za chvíľu to začína, " usmiala sa a odišla. Pozrel som smerom, kde ide Nena. Sadla si presne s Katie za mňa a chalanov.
"Ahojky. Tešíte sa? Vyhrali ste tiež dve ceny. Hviezda roka, a hudba roka, " prihovorila sa nám Katie. Nena len sedela a pozerala pred seba. Tak nečakane chladne.
"Veď sme hviezdy ne? " smial sa Tom.
"Hej? , " zrazu sa ozvala Nena, " až také, že klameš? " pozrela na neho. Tom sa zatváril nechápavo.
"Čo? "
"Dnes som bola za Jaredom."
"Kvôli tým vaším fotkám? " nemohol som to nechať len tak.
"Ak pochopíš, že to je klamstvo, tak sa ozvi, " vrátila pohľad chladne dopredu. Skôr ako som stihol niečo povedať, začala hrať hudba a začalo sa oceňovanie.
Ach... zasa tá hra... umelo sa usmievať, aj keď som vnútri kričal. Veľmi ma dožrali ranné noviny. Neskutočne som žiarlil a smútil zároveň. Po dlhšom čase mi kvôli nej aj vyšla slza. Úspešne som doteraz slzy skrýval.
"A najlepšiu hudbu roka spravili..... Tokio hotel! " oznámil starší pán na pódiu a s pokorným a šťastným úsmevom zároveň sme vyšli hore. Vzal som do ruky cenu. Pozrel na ňu.
"Tak... to je neuveriteľné. Vyhrávame ceny na každom kroku, " pozrel som do publika, " a pri tom len robíme to isté čo iní hudobníci... hudbu. A ja viem čím to je, že sme takí obľúbení.... sú to naši fanúšikovia. Viete... raz mi jeden dôležitý človek , ktorý vždy ostane v mojom srdci povedal, že th nie je sláva. Th je pocit pochopenia, nájdenia samého seba, a životný štýl. A doteraz neviem pochopiť, ako sa niečo také podarí dosiahnuť štyrom obyčajným chalanom, no podarilo sa. A o to viac som šťastný... že robíme šťastnými iných. Preto, pokiaľ nás vy ponesiete, sme vaši, " zdvihol som cenu, a všetci začali tlieskať. Pozrel som na Nenu. Tá len rovnako chladne hľadela ako odchádzam.
Nena:
Nemusel aspoň citovať moje slová...do riti, prečo to robí?
Sadli si s5 na svoje miesta. Pozerala som na Billa ako sedí ku mne chrbtom predo mnou. Mal ulízané vlasy ako som to kedysi milovala. A dokonca aj teraz ma to nenechávalo chladnou.
"Tom? " nahla som sa k nemu. Otočil sa.
"No? "
"Koľko si zaplatil Jaredovi? "
Bill sa hneď na nás otočil.
"Nezaplatil som mu nič. Neviem o čom hovoríš, " hral sa na debila.
"Povedal mi to! Tak prestaň! "
"Vymyslel si to, " klamal.
"Nemal dôvod. Mne si povedal v ten deň čo sme sa s Billom pohádali, že mi klame a, že si mám prezrieť jeho mobil... zistila som to. Na to hneď pred hotelom bol Jared. Náhoda? Nahovoril si Billovi, že som štetka... potom sa objavia moje fotky, že vraj z dňa Comet... čož je klamstvo.... ešte niečo? " vyžívala som sa v tom.
"Tom, " otočil ho k sebe Bill.
"To nie je pravda, " bleskovo reagoval.
"Nie? Prečo to do seba tak zapadá? " spýtal sa Bill.
"To by som ti neurobil."
Bill mu vzal mobil.
"Bill! " zastavil ho Tom, ale Bill sa nedal. Chvíľu niečo hľadal a potom pozrel na Toma.
"Ako si mohol? ! Si moje dvojča! " hodil do neho mobil, postavil sa a utekal počas priameho prenosu preč. Mobil spadol ku mne. Vzala som ho. Bola tam sms pre Jareda: Máš už tie fotky? Tom.
"Keby to nevidelo celé Nemecko, rozbijem ti ksicht." tiež som do Toma hodila mobil a išla som za Billom.
Sedel na chodbe k šatniam. Pomaly som k nemu došla. Zakrýval si rukami tvár.
"Bill, " kľakla som si k nemu a snažila mu dať ruky preč.
"Nena, prosím, nechaj ma."
"Nenechám... nemyslíš, že dlho sme sa navzájom ignorovali? "
"Iba ty mňa... ja som ťa nikdy neignoroval."
Povzdychla som si:
"Keď si mi tak ublížil..."
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár