"Ale klamal si ma skôr ako do toho prišiel Tom."
"Lebo som chcel vedieť ako veľmi miluješ mňa ako človeka, nie ako Billa Kaulitza z Tokio hotel, " vysvetlil na jeden nádych a padali mu slzy.
"Ukľúdni sa, " pohladkala som ho po tvári, " teraz na to nemysli a pozberaj sa, lebo za chvíľu si pôjdeš po druhú cenu."
"Nie. Ja tam neidem."
"Bill, nebuď hlúpy."
"Už ma nemiluješ? " pozrel na mňa uslzenými očami, " nechcel som ti ublížiť. Vážne... uver mi."
"Teraz to nerozoberaj. Neni na to čas. Usušíme ti oči a pôjdeš naspäť. Dobre? "
Vybrala som vreckovku a chcela mu utrieť slzy.
"Nie! Nechcem sa tam vrátiť. Nechcem sa už dookola usmievať keď nechcem, nechcem už hrať, keď nemám náladu hrať. Už nie! "
Zadívala som sa na neho. Trápil sa. Veľmi. Povzdychla som si.
"Skús to. Potom s Tomom urob čo chceš."
"Neverila by si, ale teraz ma to trápi čo najmenej... môžeš mi odpustiť? "
"Bill, to teraz nerieš. Tam ťa čakajú."
"To ma netrápi! Ja chcem aby si mi odpustila, " ruku, ktorú som mala na jeho tvári mi chytil. Dal na ňu pusu.
"Bill.. vieš čo si všetko urobil. A ja nie som schopná len tak odpustiť."
Pozeral na moju ruku.
"Milujem ťa. A len z pocitu, že ty nemiluješ mňa som robil toto všetko. A uznávam, že ťa to určite ranilo ale mňa to bolelo o veľa viac ako teba. Ver mi, " siahol do vrecka a vybral môj prsteň. Usmiala som sa na neho.
"Že vraj si ho stratil."
"Nikdy... vždy som ho mal pri sebe. Jedinečný ako ty. Všetko ľutujem ako nikdy v živote. Prosím, miluj ma ako ja teba, " vo svetle som videla ako sa mu ligotajú slzy v očiach. Všetko som mohla hrať. Všetku tu tvrdosť... ale keď to bol on, plakal, a hovoril takéto veci, nemohla som.
"Neplač, " stiekla mi po líci prvá slza, " lebo budem aj ja."
"Tak mi odpusť. Po ničom inom už netúžim."
"Ak ti dám druhú šancu? " prehodila som po chvíli.
"Prisahám, že ťa nikdy nebudem klamať a podvádzať. I keď som to robil, len kvôli klamstvám svojho brata. A budeš to najdôležitejšie pre mňa, čo už aj si."
Ako to hovoril, srdce sa mi sťahovalo stále viac a viac. Nemohla som ho nemilovať.
"Tak dobre, " jemne som sa usmiala. Hneď si utrel slzy a od radosti ma silno objal. Lenže od prekvapenia som neudržala rovnováhu, a spadli sme dozadu. Ja som ležala na zemi, a Bill na mne.
"Si to najlepšie čo ma postretlo, " povedal mi hľadiac do očí.
"Nehovor. V mojom románe by si ma, už pobozkal, " pohladkala som ho prstom na pere.
"Prepáč, " usmial sa a pomaly ma pobozkal. Akoby si chcel každý jeden okamih pamätať na tisíce rokov.
"A teraz bude čo pokračovať? " dala som mu vlasy za ucho.
"Nechcem ísť k tým pokrytcom."
"Ani ja nie. Poďme do..."
"Mcdonaldu, " žmurkol na mňa Bill.
Zahľadela som sa na neho a pobozkala ho. Na to sa postavil, pomohol mi vstať a odišli sme do Mcdonaldu. Tam nás našli hneď fanúšikovia. Rozdali sme asi desať autogramov a objednali si jedlo. Hranolčeny , hamburgery a Coly.
Po dlhom čase som sa cítila zase milovaná. Usmievala som sa, a nič ma netrápilo.
"Myslím , že si ho dám s5 na prst, " nasadil si Bill môj prsteň.
"Budem rada. A chcem ešte aby si mi niečo sľúbil."
"No? "
"Už ma nikdy nepodozrievaj."
"Už ti vždy budem veriť, " usmieval sa ako anjel. Tak neodolateľne.
"A teraz si za Billa alebo za Billieho? "
"Obidvaja naraz, " chytil ma za ruku. Pozerala som na prsteň na jeho prste.
"Všetko čo potrebujem, " zdvihla som pohľad na neho. Naklonila som sa cez stôl a pobozkala ho.
"Myslíš, že v tom spiknutí mal prsty len Tom? " spýtala som sa, keď som si s5 sadla.
"Neviem. A netrápi ma to teraz. To budeme riešiť zajtra dobre? A poď spať ku mne. Prosím, " nahodil na mňa psie očká.
Chvíľu som odolávala, no potom sa nedalo. Súhlasila som.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
karla28
29. 9.sept. 2009 16:02
no spat u Billa dobre
Napíš svoj komentár