Splneny Nenin sen 35 (FIN).

Totiž vedela som ako to dopadne. A to aj dopadlo.
Prebudili ma slnečné lúče dopadajúce na moju tvár cez okno. Otvorila som oči a pozrela vedľa seba. Ležal tam Bill a prikrývku mal tesne pod bokmi. Pekne sladko spal. Naklonila som sa k nemu a jemne ho pobozkala na hviezde na boku.
Usmial sa ako slniečko, ale stále mal zatvorené oči.
"Bill? " pošepkala som.
"Áno? " hovoril zo sna.
"Bill! " povedala som, ráznejšie, a predsa len sa prebudil.
"Mal som divný sen, " usmial sa keď ma zbadal vedľa neho.
"Áno? Že som ťa bozkávala na hviezde? "
"Áno. Ako vieš? " nechápal.
Rozosmiala som sa:
"Lebo to som aj urobila."
"Ty čertica, " schoval nás pod prikrývku a pobozkal ma.
"Počuj ty si na baterky či čo? Pred chvíľou sme išli spať, " musela som sa smiať.
"Ty mi dávaš energiu."
"Aj ty mne, " pobozkala som ho. Opatrne si na mňa ľahol. Keďže sme boli obidvaja nahí, cítila som každý dotyk jeho tela s mojím.
"Bill..." povzdychla som pod zimomriavkami z jeho pier na mojom krku. Moje slastné vyžívanie ale prerušilo klopanie.
"Bill. Prosím otvor, " počuli sme Toma spoza dverí.
"Mam ho pustiť aby sme ho zabili? " spýtal sa Bill.
"Pusť ho a budeme ho vypočúvať, " navrhla som. Bill sa zatváril smutne a zliezol zo mňa. Obliekol si trenky a otvoril dvere.
"Ahoj. Môžem? " spýtal sa Tom. Bill ho bez slova pustil dnu.
"Moje oblečenie si nevšímaj, " mala som len okolo seba omotanú prikrývku.
"Oblečenie? Ty ho na sebe máš? " musel podpichnúť.
"Nie si v situácii aby si si toto mohol dovoliť, “ upozornila som ho. Pozrel na Billa.
"Musí tu byť? "
"Musí, " odpovedal rázne Bill.
"Veď si ich mal toľko... a táto sa dá hneď nahradiť, " hovoril o mne, akoby som tam vôbec nebola.
"Vrazím ti! " strčil do neho Bill a spadol na posteľ, " Nene nesiahaš ani po päty! "
"Prečo si sa tak kvôli nej zmenil? "
"Zmenil? ! Doteraz som si myslel, že si jediný človek, čo mi rozumie, lenže zmenil som len to, že sa mi otvorili oči. Milujeme sa..."
"To som postrehol, " skočil mu do rečí Tom.
"Ty s tým nič neurobíš! Odkiaľ si mal telefón na Jareda? "
"Od Neny."
"Čo? " nechápala som.
"Vtedy čo si mi požičala mobil..."
Rozmýšľala som... presne!
"Ty si ho chcel presne na to... sám si v tom namočený? "
"Vymyslel to David, " povedal tónom, ako keby hovoril: to on! Ako decko na ihrisku.
"David? " neveril Bill.
"Áno. Ja som len sprostredkúval. Lebo som si myslel, že ťa vážne chce len využiť."
"Ja nevyužívam! " bola som pohoršená.
"Ale aj tak si slávna vďaka Billovej zmluve. Keby sa neprihovoril David, nemajú tušenia či to bude vynášať, takže by ti zmluvu nevydali... a to sama vieš, " adresoval mne.
"Ona na to má talent! " hneval sa Bill.
"Talent je jedna vec, a známosti, sú druhá."
Bill si začal obliekať veci.
"Čo je? " spýtala som sa.
"Uvidíš. A obleč sa."
"Kde ideme? "
"uvidíš."
Postavila som sa, vzala veci a išla do kúpelne. Keď som vyšla oblečená, Bill ma chytil za ruku a o5 niekde ťahal.
"Môžem vedieť kde ideme? " spýtala som sa na chodbe. Namiesto odpovede zastavil pred jednými dverami a vrazila som tvárou do jeho ramena.
"Sorry, " usmial sa a zaklopal.
Poškrabala som si nos a začal mi zvoniť mobil. Bola to Katie.
"Ahoj moja, " zdvihla som.
"Ahoj. Mam ťa zabiť teraz či potom? ! Čo to malo včera znamenať? ! "
"Počkaj... hneď sa ti venujem, " pozrela som na dvere, ktoré sa otvorili. Stál v nich David. Usmieval sa, no keď ma zbadal, úsmev mu klesol.
"Ehm.. ahojte, " o5 sa usmial. Pokrytec!
"Môžem sa ťa spýtať čím som si zaslúžil aby si bol taký odporný hajzel? " povedal Bill Davidovi rovno do očí. Až som vyvalila oči.
"Asi ťa nechápem Bill, " zahováral.
"Tom nám všetko povedal! " vysvetlila som na jeden šup.
"Tom? A o čom? "
"Môžem mobil? " natiahol predo mňa ruku Bill.
Podala som mu ho.
"Katie? Ahoj.. mam jednu správu.... áno dobrú... nie si už len Nenina manažérka ale aj tokio hotel. ….. nie nerobím si srandu.... oky tak pa, " zložil a išiel po chodbe preč. S úsmevom som ho nasledovala. Vzala som si mobil.
"Bill! To nemôžeš! Si nič bezo mňa! " kričal za nami David.
"To ty si nič bezo mňa a chalanov. Nechcem ťa tu vidieť keď sa vrátim! "
"To myslíš vážne? " spýtala som sa.
"Smrteľne.... si hladná? Poďme na raňajky, " chytil ma za ruku.
O ďalší pol rok:
"Katieeeeee! " kričala som z izby. "Trochu" sa zmenila po tom ako sa prisťahoval Bill.
"Áno? " vošla dnu. Mala pekne viditeľné bruško. Bola v piatom mesiaci.
"Biela či čierna? " vytiahla som dvoje šaty.
"Ja sa tu hore trepem len kvôli tomu? " mala podráždený hlas. Bolo ráno a určite grcala hodinu na wc.
"Pozri... beriem ohľad na tvoj stav... a ty ber ohľad na to, že prídu Billovi rodičia! A ja tu stojím polonahá, lebo neviem čo si mám obliecť... vyber pls! "
"čierne, " sadla si na posteľ.
"Prečo práve čierne? "
"Nena! Obleč si to! Sú tu za pol hodiny."
"Viem! Viem! " rýchlo som na seba natiahla šaty. Obzrela som sa v zrkadle. Čo už. V tom som započula zvonček.
"Pol hodiny ževraj! " zvrieskla som a utekala dole. Otvorila som dvere.
"Dobrý deň, " snažila som sa pôsobiť normálne.
"Dobrý deň, " odzdravili Billoví rodičia.
"Obývačka je tamto, " ukázala som smer a nasledovali ma. Sadla som si s Billom na dvojmiestnú sedačku a jeho rodičia na gauč.
"Počuli sme od Billa, že spolu chodíte, " nahodila Simone.
"No áno, " usmiala som sa, " nikdy som nebola šťastnejšia. A ja som zasa počula, že ste taká milá, presne ako pôsobíte."
So Simone sa nám spojili pohľady.
"Som si istá, že si budeme rozumieť."
"Hovorite mi z duše, " mala som z toho veľmi dobrý pocit. A nikdy ma nesklamal, či nezmenil.....
FIN.

 Vymyslený príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu