, , chcem pre teba to najlepšie.´´
, , áno? Tak sa mi nemiešaj do života! ´´
Ona len zopakovala , chcem pre teba to najlepšie.´´
, , chceš? Tak mi prestaň kaziť život! ´´
, , Musím ti ho kaziť! Je to moja povinnosť! Nechcem aby s teba bol druhy otec! ´´
, , mama? ´´
, , áno? ´´
, , nenávidím ta! ´´
BUM ! ! ! ! ! A už mi jedna facka letela. Za ňou druha , tretia, štvrtá, piata. Až nakoniec som ležala na zemi mama do mňa ešte kopla. A odišla ako by sa nič nestalo.
O niekoľkých minútach..... som sa spamätala.. no nemohla som sa postaviť...
Našťastie som mala pri sebe mobil a mohla som zavolať Simone.
, , Prosím:´´
Ja som nepovedala ale nič..
, , Prosím:? ! ´´
A ja opäť nič...
, , Nena? Si to ty? Deje sa niečo? Hneď som u teba dieťa! ´´
Netrvalo dlho a Simone bola u mňa doma. Aj s chalanmi ma našli na zemi a hneď ma zobrali do nemocnice. Doktori sa ma pýtali ako sa mi to stalo . na celom tele som mala totižto mala samé modriny. A tak zo mňa len vyšlo , , spadla som.´´
Doktor nato , , určite mi hovoríš pravdu? Lebo toto nevypadá nato že si Len spadla. Neklameš? ´´
, , nie! Vravím pravdu! ´´
Vedela som že ak poviem pravdu tak mama bude trestne stíhaná a to som nechcela. Veď na svete mam len ju. Otec nás opustil kvôli inej žene. A preto sme sa vlastne presťahovali do Nemecka. Mama sa o môj život nezaujímala. Nadávala mi. Bila ma. A ja som to znášala. Lebo som si myslela že raz ma niekto zachráni no teraz viem že nič také sa nestane. Aspoň v tento život nie. Dúfala som v šťastnú rodinu no realita je niekedy iná....
Chcela som už niekomu povedať že mama ma psychicky i fyzicky týra. ale nevedela som komu. Jediný človek ktorému som verila bola Simone ale ona ma svojich starosti vyše hlavy. A ja jej nechcem pridávať tie moje. Večer som prišla domov a opäť som počúvala to čo včera večer.
, , ty pobehlica! Naaa a ty sa budeš takto správať? ! ´´
, , prosím? Mami počúvaš sa? Ja nie som pobehlica. Som tvoje dieťa! ´´
, , moje dieťa? Moje dieťa je jedine Chris! ´´
Chris je môj ´´brat´´ ktorý sedí v base... ale mama mu vždy pripraví večeru. A keď vidí že sa nevracia tak nadáva mne.
, , ty...ty môžeš zato že sa nevrátil! Bola si k nemu zla! ´´
, , nie mami... on sa nevráti tak skoro pretože si ešte odsedí par rokov. Veď ty sama s otcom si ho dala zavrieť.. veď vieš čo mi urobil´´
môj ´´brat´´ ma znásilnil. A vyhrážal sa mi že ak to poviem zabije ma.. nevedela som ako to všetko vydržím ale už som to nemohla v sebe držať a povedala som to otcovi.. vtedy sme boli šťastná rodina.. ale otec odišiel a mama mi začala všetko vyčítať.... a začala sa ku mne správať tak ako sa sprava....
, , neklam! Ty si taká ako tvoj otec! Klamať , klamať a nepovedať pravdu! ´´
, , keby som bola takáto tak už dávno tu nie som a nestarám sa o teba. a odídem´´
, , neodídeš! budeš tu so mnou! ´´
Znášala som ju. A povzbudzovala som sa tým že keď dovŕšim 18 všetko bude iné
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár