chemička, strojár, pedagogička, scénografka
za dubovým stolom s jedným šuflíkom
a ešte ja kokot.
Rozoberali sme tam
prečo Kafka radšej nemaľoval
hrávali alternatívnu verziu
meno- mesto- zviera- vec
hasili cigi na skutočne čelá
čítali si navzájom knižky,
ľúbili sa ,buzerovali plakali,
a do toho šuflíčku
písali sme ľudom odkazy
samozrejme nad ránom končili,
roztúžení a najebaní.
Chemička furt pred niečím utekala,
len čo ju priateľ odviezol na letisko
nechala ho, nechala vše
medzi zastávka na koncert Libertines v Londýne
a ďalej na Škótske vysočiny starať sa o kone.
Po šichte neprítomne v pube chlasce Džeka.
Peťku budem budem navždy zbožňovať
už len pre to,že sa nikdy netvárila že nie je socka,
a ja som sa pred ňou tiež nemusel,
A určite si ju s tým účesom,
v tej bunde, rifliach, teniskách
zamieňajú za chalana
a ona sa na tom len tak ujebuje,
pred osobným životom tak štýlovo,
nikto nikdy ako ona neutekal.
Ten strojár je najnudnejší človek ,
akého som kedy miloval,
i na otázku akú ma krvnú skupinu,
z neho treba ako z chlpatého koberca
páčiť odpoveď.
Založili sme si bar na lešení,
(a barmani i kupujúci sa tam skoro zabili,)
testovali sme pevnosť rovnakých pŕs,
veštili sme neznámym v električkách,
a hlavne presedeli mnoho životov,
bože keby sa nám vrátili peniaze
čo sme prechlastali!
zložili by sa na rodinné auto.
A nebudem si klamať,
keby som bol žena tak ho minimálne znásilním
a vydám za zaňho.
Tá pedagogička bolo prvé dievča,
s ktorým som si predstavoval život
a ona ani spoločnú kefku,
i keď dodnes by som zakreslil
každé znamienko na jej tele.
Je pozoruhodné, že o nej
som takmer nič nenapísal,
asi pretože to je len naše,
Už sa vídavame len tak na zastávke,
má kučeravého simpaťáka,
a komunikujú permanentne
ako v relácii pod lampu.
a ja až tak trpezlivý
a ani chytrý človek nie som.
Je to trošku podozrivé, no.
Ale veľmi Flávke prajem.
A scénografke som už báseň napísal,
odchádza učiť deti do Francúzka.
píšem,
a hrá mi v hlave Bolo nás jedenásť.
Ale veď všetci sme ešte tak mladí!
Tak prečo sa už opúšťame?
Zajtra sa na ten dorýpaný stôl pôjdem pozrieť.
Neodporúčam vám zakladať akýkoľvek klub,
a už vôbec nech sa nevolá
Klub anonymných alkoholíčkov
to je už obsadené.
Víno je na prvé poháriky sladké,
až v žalúdku nám stŕpne
a bude pre vás nepoddajné
a grcať sa budú
lupene.
A život bude aj tak super.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár