Viem, že je to príliš zovšeobecnené tvrdenie, že čas lieči každé rany, ale je to naozaj tak. Určite si to myslia viacerí, čo majú za sebou zlé obdobie. Zvláštne je na tom to, že ak sa nám niečo v živote prihodí zlé, tak sme z toho smutní a nešťastní, ale ak všetko plynie ako voda a sme šťastní, niekedy si neuvedomujeme, že prežívame naozaj niečo výnimočné a že to nemusí trvať večne...až keď sa nám niečo nemilé prihodí a my o to prídeme. Chcem tým povedať, že život každého človeka je vzácny a jedinečný a každý ho prežíva svojim spôsobom ako najlepšie dokáže. Nesnažme sa nikomu vnucovať svoj vlastný názor na šťastie, pretože každý z nás je iný. To čo je pre nás šťastím, tak pre iného to môže predstavovať nudu alebo úplne odlišné pocity. Práve preto je také dôležité, aby dvaja ľudia mali rovnaký názor na život a ich predstava o šťastí sa v zásade zhodovala.
Lenže povedzme si úprimne či naozaj túžbou každého človeka je viesť harmonický a pohodový život. Nie je práve tá pohoda a harmónia príčinou nudy?...Jasné, netvrdím, že život v strese by niekomu vyhovoval dlhodobo, ale nájdu sa aj takí, ktorí dennodenne sú vystavení stresu a je to pre nich prirodzené. Teraz nemyslím len na pracovný život, ale aj súkromný, kedy by mali vypnúť a nabrať energiu. Lenže práve ten spôsob života určuje či sa dvaja ľudia dokážu zosúladiť v každodennom živote.
Nedá sa nikomu určiť ako má žiť a čo má robiť, myslím si, že to ako žije, je výsledkom jeho myslenia. Neodsudzujem a ani neposudzujem ľudí zo svojho uhla pohľadu, lebo viem, že každý človek je zodpovedný sám za svoj život. Jediné o čo sa snažím, je pochopiť ich. Je to niekedy naozaj ťažké, ale dá sa to. Nemusím s nimi súhlasiť, stačí ak pochopím prečo tak zmýšľajú, alebo konajú.
Chcem tým všetkým povedať, že niekedy je veľmi ťažké poradiť čo je pre druhého to správne. Nie som v ich koži a niektoré myšlienky a pocity sú uložené hlboko v ich vnútri o ktorých vedia len oni. Nie vždy sa človek úplne druhému otvorí. Preto si myslím, že povedať si svoj názor je správne, aj keď s ním tá druhá osoba nemusí súhlasiť. Lenže to je len názor na danú skutočnosť. Rozhodnutie zostáva vždy len na tom samotnom človeku a nech je to už akékoľvek rozhodnutie, všetky dôsledky si musí niesť sám.
Tak ako plynie čas, tak isto plynú naše myšlienky. Prežívame radosť, bolesť, smútok...náš život plynie. Možno sa v myšlienkach vraciame do čias kedy bolo ešte všetko inak, aj keď vieme, že je to už minulosť. Minulosť sa nedá vrátiť, na tom sa nič nemení, ale to ako začneme rozmýšľať je len na nás. Chceme sa stále v myšlienkach vracať späť, alebo chceme dať voľný priechod životu, aby v nás opäť prúdil? Vždy máme právo vybrať si čo chceme a ako budeme premýšľať.
Ide len o to, či si niekto dokáže správne položiť otázku na danú situáciu. Každý si kladie otázku, že prečo sa to muselo stať?...ale spýtať sa iným spôsobom, že načo sa to stalo, tak to je tá správna otázka. Načo sa to stalo?...aký to malo zmysel?...Nad touto otázkou sa treba pozastaviť a porozmýšľať.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár