zablúdiš, kráčaš krokom kradmým.
Je neskoro a ty stále sa nocou túlaš
cieľ tvoj neznámy je, vieš len, že kráčaš.
Smutný si, cítiš sa taký osamelý
niekto ťa sklamal a teba to bolí.
Dvere si zavieraš, kľúč od srdca zahodíš
vstup je zakázaný, nikoho nevpustíš.
Láska si ťa nájde, aj keď ju nikto o to nežiada
príde znenazdania a do srdca sa zakráda.
Nevieš prečo si miesto v ňom urobila
usmeješ sa a povieš, ostaň, ty dobrá víla.
Usmievaš sa, lebo ti prázdno vyplnila
aký si trápny bol, keď si ju zavrhol.
Ona je stále tu, aj keď ju nevidíme
taká krehká, bezbranná a zároveň silná je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár