tvoja krutosť ku mne, je ako zlý sen.
Reči o láske sú dielom diabla len
tak prečo mi takto klameš...a vravíš, ja ťa milujem!
Neverím ti už...moje srdce si mi toľkokrát vzal
vrátil si ho, až keď v ňom zostal len smútok a žiaľ.
Teraz si hrdý, ako si vo mne lásku po kúsku zabíjal
tak veľmi chcela žiť...a ty si ju navždy pošliapal.
Nevstane láska už...je ako v hrobe
len s tým rozdielom, že tam nie je dobrovoľne.
Možno sa pošťastí a vstane z mŕtvych sama
zranená, maličká ako to mláďa z rána.
Dajme jej šancu...veď za nič nemôže
tak prečo ju pochovať za živa...komu to pomôže?
Neprosí, neplače,...len sa mlčky prizerá
pozerá do výšin a hľadá si anjela...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár