Určite je každému jasné o čom chcem asi písať. Viem, že všetci robíme v živote chyby, veď nikto nie je neomylný, ale je dobré, ak sa človek spamätá skôr, kým nie je už neskoro. Viem, že ak niekto spoznal lásku, tak mi dá za pravdu, že vtedy sa človek riadi srdcom a nechce si pripustiť aká je skutočnosť. No fajn, lenže v takomto stave netreba zotrvávať donekonečna, ale si treba uvedomiť, že raz pohár pretečie a trpezlivosť sa stratí. Teraz mám na myslí vzťah, v ktorom to nefunguje a predsa je taký silný, že sa nedá ukončiť. Čo v takom prípade máme robiť? Zotrvávať naďalej v klamstve, že bude všetko ok, alebo sa rozhodnúť pre radikálne ukončenie? Ja som určite za ten druhý prípad. Ak sa už človek raz pre niečo rozhodne, tak by sa nemal nikdy obzerať späť. Čo bolo, bolo. Naivne veriť, že sa niečo zmení je hlúposť, pretože si len takýmto spôsobom ubližujeme. Preto si myslím, že aj keby to malo bolieť, vždy je lepšie skoncovať s trápením a zhlboka sa nadýchnuť. Život ide ďalej, netreba si zúfať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár