a nevedia prečo sú tu, aj keď sú s nami.
Stále sa presviedčajú, že im niečo chýba
načo som tu, keď mi láska aj tak chýba?
Nie je to zvláštne aj keď majú všetko
duše sú prázdne a v hlave stále zmätok.
Nádej a viera ich postupne opúšťajú
reči priateľov, že bude dobre, už nevnímajú.
Ako pomôcť tým, čo strácajú nádej v seba
prečo nemôže každý šťastný byť, čo k tomu treba?
Je to všetko osud, alebo dá sa s tým niečo robiť?
Vidieť riešenie zo situácií, je niečo ako prežiť.
Neopúšťať sa ani v tej najťažšej chvíli
stále dúfať a veriť, že časom sa všetko zmení.
Nič nie je nemenné, ani do betónu zaliate
to čo bolo beznádejné, sa zmenilo na nepoznanie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár