väzňom si natrvalo
každý deň prosíš o súcit
nevládzeš uniesť čo sa stalo.
Viníš sa za všetky skutky
vieš, že už nezmeníš to
chceš utiecť niekam kde dá sa
nájsť večné zabudnutie.
Utekáš sám pred sebou
si väzňom na úteku
nevieš si nič odpustiť
nedokážeš s týmto pocitom žiť.
Vieš, že sa ti všetko vráti
čo iným si zlé spravil
preto prosíš o odpustenie
s úmyslom že chceš inak žiť.
Možno časom nájdeš pokoj
ktorý ti tak veľmi chýba
odpustiť musíš najskôr sebe
aby si sa mohol pohnúť z miesta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár