tak krásne a sladko sa nás šťastie dotýkalo.
Nežné prejavy lásky nám vietor na chvíľu zavial
a ďalšie ráno krutou realitou všetky sny zobral.
Nedá sa veriť, rozprávkam je koniec
treba to prežiť, že láske je koniec.
Máš radosť, že šliapeš po citoch stále?
Prečo už nechápeš, že robíš to stále?
Je čas si povedať, nechápem seba
ako som mohla uveriť, bolo mi to treba?
Viem, tá posledná nádej sa musí stratiť
aby sa pokoj do duše zázrakom vrátil.
Tak už ma pochop, nepotrebujem teba
ži si ako vieš, ja už odmietam teba.
Chcela som ťa láskou svojou zachrániť
ľúbila som ťa tak, ako iná už nikdy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár