spomienka ostáva na dne našej duši.
Zrazu dážď zmyje aj smútok posledný
my ostaneme čistí, ničím nezaťažený .
Dívame sa cez prsty, slnko už veľmi nepáli
oheň v nás už nehorí, ako v deň posledný.
Boli časy keď dušu nám rozpálil oheň
teraz plameň dohasína, je už zima nám len.
Slnko presvieť naše duše, aby viac túžili
nech životom kráčame smelo, nie bez ilúzii.
Vietor, ty odožeň všetky mraky z neba
ty dážď si padaj, tak dlho ako to bude treba.
Je čas, aby sme nič zlé v živote nepocítili
aby sa šťastie na nás usmialo v tej pravej chvíli.
Je zázrak, že sme tu a môžme život prežívať
aj keď nás skúša život, my vieme všetko zdolať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár