ako vždy sa hráš na veľkého frajera.
Je už neskoro a ty nič nechceš riešiť
necháš všetko tak a zavieraš oči.
Nevieš či konal si správne, tak si sa rozhodol
tvoj úsmev ti na tvári ako vždy zamrzol.
Chceš sa priblížiť, no vzďaľuješ sa stále
ruky vystieraš, ale je to všetko márne.
Ak mlčíš stále, kto rozumieť ti má?
Duša ubolená vždy zráža ťa na kolená.
Vystri dlaň ku mne a otvor náruč svoju
vlej nádej do srdca, tak skúsime to spolu.
Neboj sa riskovať, nič zlé sa ti nestane
nezostaň na pol ceste stáť, nikam sa nedostaneš.
Krokom váhavým prejdi svoj vlastný tieň
noc plnú čiernej tmy, vystrieda biely deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár