A viete čo bolo na včerajšku najkrajšie? Keď sa zavreli dvere a objali sme sa. Nie, nebolo to silené, boli sme spolu už takú pol hodku. Ale obaja sme mali tú potrebu. Bolo to milé, bolo to krásne, bolo to potrebné. Obaja sme ho potrebovali. Po pár blbých dňoch sme obaja čakali len na to jedno? Kedy sa konečne obíjmeme a budeme spolu? Asi áno.
A potom pre zmenu to nebola noc plná vášne, ale iba objatí ked sme si dávali určitý pocit. Bolo to krásne a ja ďakujem. Za objatia, za dotyky. Za možnosť ťa obíjmať, keď potrebujem.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár