Začína aj končí to tebou. Neustále mi v hlave víria tie slová. Ked vidím nočné lampy, chcem aby si prišiel. Ked počúvam hudbu, myslím na neho. Ked ucítim tú vôňu, spomeniem si na ďalšieho. Ako mám normálne žiť ked každú chvíľu túžim po niečom či niekom inom? Najhoršie na tej celej veci je, že nech sa snažm ako snažím, rozum zvíťazil nad srdcom. Kedysi som milovala. Teraz.. mám pocit že ťa nedokážem milovať. Nie že by to bolo tebou. Ale mám pocit že nedokážem milovať už nikoho. Vybudovala som si svoj vlastný svet - to si si všimol. Prekáža ti a ja viem že v tomto svojom svete neprehrám. Táto moja bublina mi dá vždy to čo potrebujem a nedostanem sa na kolená. Som bojovník a pre toho kto pre mňa znamená veľa preskakujem mrakodrapy. Spravila by som to aj pre teba. Ale mám pocit, že to najdôležitejšie si nedovolím.. že to už ani nedokážem. Naozaj milovať. Ako sa odovzdať niekomu. Keď vždy ked som s niekym, čakám len na to, kedy ho konečne "prejde chuť" a pošle ma kade ľakšie? Každým dňom čakám, že mi povieš niečo v zmysle, že ťa to už jednoducho nebaví. Čakám to od každého - všetci to robia.
Čká sa mi. Myslím na teba tak úpenlivo, že sa ti začkalo a napadla som ťa ja?
Vkladám si do úst kocku nugátu. Snáď aspoň na chvíľu opantá moje zmysli a donúti telo k orgazmu.
Vieš prečo ťa zastavujem, ked mi stále dookola hovoríš aká som krásna? Pretože sa mi chce plakať. Včera si mi povedal že mám pekné bruško. už nie som násť ročná a aj sa mi ich pár pod rukami preplietlo. Ale toto mi ešte NIKTO NIKDY nepovedal. Chcelo sa mi plakať. Aj teraz by som plakala. Ach koľko sĺz už padlo. Všetky tie slová. "Nepáči sa mi tvoja postava, tvoje vlasty, tvoje nechty.." Tie bodky a chuť pokračovať boli vtedy tak silné. Len ustali kvôli slaným kvapkám sĺz čo sa mi vtedy kotúľali po lícach. Nevďačník jeden. Vyplakala som si kvôli tomu vtedy oči. Pri každom jeho dotyku som vtedy plalaka. Úbožiak, nevďačník.. krava sprostá. A teraz opantaná rokmi a naivitou. Ako mám zvládnuť tvoje slová, ktoré lúštim neustále. Vravíš že sa ti páčim. Ale ako mám tomu veriť. Mám v srdci veľa rán a ty to vieš. A možno ani nevieš, nepochopíš lebo si muž. Možno dievča.. žena pochopí čo tie slová narobia s jej dušou. Och nie len ma neľutujte. Viem vyznieva to tak. Ale ako sa hovorí či spieva.. každý si nosí na chrbte svoj vlastný kríž. Och ako to vyznelo.. iné chcem..
Chcem len povedať že sa bojím milovať. Bojím sa do takej miery, že si to zakazujem.. ako slzy vtedy a možno práve preto je toto celé.
Dokážem ešte milovať? Spojiť predstavy mohutných ochranných ramien, dlhovlasú džamajku, pohľad čo ma privádza do kolien, vnímavého milenca s hustými tmavými vlasmi, môjho macka.. čo ma bude milovať, vážiť si ma, rešpektovať ma takú aká som a nechcieť ma zmeniť, podporovať v mojich rozhodnutiach a spraviť ma šťastnou.. chcem málo i veľa.. viem
Momentálne hádžem do úst ďalšiu a ďalšiu kocku nugátu.. och aspon pár sekund opantania.. a zas len myšlienky..
aj by som si poplakala.. odbúrala stres, ale nedovolila som si to.. tak dávno.. že plačem len akoby.. len ja vidím tie potoky slz čo prúdia z mojich očí.. vy pozerajte na úsmiateho a veselého človeka..
smutný blog.. idem si radšej pustiť nejaký film a otvoriť dalšiu čokoládu.. 9 hodín večer.. ideálny čas..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
perkele  21. 8. 2010 21:47
Som pedant (A)

Chýba mi rozčlenenie textu na odstavce (viem, že tam sú odstavce, ale veľmi ich nevidno a text nepôsobí rozčlenene)

Nebrať ako buzeráciu Iba odvôvodňujem tú hviezdičku mínus
Napíš svoj komentár