Rada ťa

Rada ťa objímam. Naozaj. Sme len kamaráti, no tie chvíle si užívam. Sme blázni? Jednoznačne, ale nemôžem si pomôcť. Sme kamaráti. A ako sa to povie.. s výhodami. Kto to o nás vôbec vie? Navždy naším malým tajomstvom? Tajomstvá boli vždy cieľom našich tajných stretnutí. Vieme toho o sebe veľa. V niektorých veciach aj tuším viac, ako nám ten druhý povedal. Možno len čakáme na chvíľu, keď nám o tom ten druhý povie. Čo sme si už povedali, čo si hovoríme a čo si ešte len povieme. Niekedy stačí čítať medzi riadkami, niekedy počúvať melódiu hlasu, či dať si dohromady dve a dve keď sa o tom druhom bavíme s niekým iným. Čo chcem týmto blogom povedať ani sama neviem.. asi len.. rada ťa objímam. Milujem keď sa ma dotýkaš, milujem isté momenty..
Vieš, toto si nikdy neprečítaš, ale chcem ti to napísať. Si niekde tam, ďaleko. Príliš ďaleko na to aby to bola pravda. A občas, občas rozmýšľam, či nie si len niečo vysnené, čo v skutočnosti ani nie je a si len akousi fantáziou, snom či niečím podobne nereálnym. Už úplne nechápeš, aj keď možno som ťa niečo naučila (mimo iné samozrejme). Vieme.
A prečo je to vždy také iné? Prečo sama seba vidím inými a nie svojimi očami. Keby som zrátala, koľko krát si mi povedal čo je na mne pekné.. úžasné. Uveriť ti alebo uveriť zrkadlu pred ktorým stojím? Zas som včera stála pred zrkadlom. Úplne nahá. Čo som videla nebolo to, čo počúvam. Čo počúvam keď bozkávaš moje.. Neviem čomu veriť.
Je to zvláštne ako rýchlo sme sa spoznali. Vieme ako ten druhý zareaguje? Myslím že minimálne cca vieme čo čakať. Ja čakám na teba.. na tvoje objatie.

Dobre, a teraz kontrolná otázka: Čo chcel autor povedať?

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu