Môj démonický život (1. časť)

Celý tento príbeh sa začal v jedno chladné upršané ráno. Vychystal som sa do školy, najedol som sa a vypadol som. Po tom, ako som vystúpil z autobusu, ma oslovil zvláštne vyzerajúci človek, ak to tak môžem nazvať. Mal dlhý plášť a veľký klobúk, ktorý mu zakrýval tvár. Prehovoril ku mne a ja som pocítil niečo čudné, ako keby sa mi niečo zakrádalo do mysle. Boli to slová, na ktoré nikdy nezabudnem.
"Zdravím ťa môj démonický priateľ."
"Prepáčte ale asi ste si ma s niekým zmýlili," odpovedal som a zrýchlil som krok. Musím sa dostať preč od tohto blázna.
"Si predsa Patrik narodený 2.7.1993 podľa ľudského času, nie?"
"Ľudského času?"
"Áno, podľa ľudského i keď ja dávam prednosť démonickému."
Mal som v hlave strašný chaos, pretože to indivíduum mi naháňalo strach.
"Vidím, že si ešte nebol informovaný a preto ti teraz poviem pár vecí. Mohol by si ísť so mnou, prosím?"
Vedel som, že to nie je dobrý nápad ale zvedavosť ma premohla a ja som privolil a šiel s ním.

"Kto vlastne ste?" spýtal som sa v nádeji, že sa niečo dozviem. Neodpovedal.
Ocitli sme sa v tmavej uličke a ja som čakal, kedy na mňa zaútočí a ja umriem. Ale nič také sa nestalo. Neznámi ku mne pristúpil a chytil ma za čelo.
"Čo to robíte?"
Nič som necítil, iba ako keby nejakú energiu prúdiacu do môjho tela. Po chvíli sa však dostavila aj bolesť, tú bolesť si neviete ani predstaviť.
Začal som kričať a prosil som Boha, nech ma jej zbaví.
"Čo to robíte vy blázon?!" kričal som na neznámeho.
"Skús vzdorovať mojej energii."
Snažil som sa ale akosi sa mi to nedarilo.

Už som nemal skoro žiadne sily, už som nevládal ani poriadne stáť na nohách. Prial som si aby ma zabil, aby to už všetko skončilo. V poslednej chvíli ma však môj pud sebazáchovy zachránil. Pocítil som príval novej energie, ktorá mi prechádzala celým telom. Spontálne som chytil neznámeho za ruky, ktorého hneď odhodilo do diaľky. Okamžite som zacítil únavu, prichádzali na mňa mdloby.
"Takže si to naozaj ty, nemýlil som sa," povedal neznámy.
"Čo má toto všetko znamenať, čo sa to so mnou deje?" bola jediná odpoveď, na ktorú som sa zmohol.
"Dobre. Vysvetlím ti to. Dnes ráno som bol ja Serafín kontaktovaný vedúcim oddelenia, ktoré ma na starosti sledovanie mladých démonov vo svete ľudí. Dostal som všetky tvoje údaje aj popis miesta, kde ťa nájdem. Prepáč ten malý šok na začiatku ale bolo mi povedané, že ťa mám najprv vyskúšať."
"No dobre ale čo sa to vlastne deje, v živote som nevidel aby som niečo také urobil s rukami," poznamenal som.
"Bola to tvoja duchovná energia," odpovedal Serafín.
"Duchovná energia?"
"Áno. Je to sila, ktorú ma každá bytosť ale len niektorý ju môžu ovládať a usmerňovať."
"To znamená, že..."
"Že si démon."

Až teraz som si začal uvedomovať, čo sa vlastne deje.
"Ako to, že som si svoju silu nezačal uvedomovať už skôr?"
"Pred chvíľou si stál zoči voči smrti a tvoje telo začalo reagovať. Musíš trénovať, aby si sa naučil ovládať svoje schopnosti. Všetko sa dozvieš, až prídeme do Nadsvetu."
"Nadsvet?" vôbec ničomu som nechápal.
"Neexistuje iba tento svet ale aj iný. Nazýva sa Nadsvet. Až donedávna tu spolu žili v harmónii démoni a anjeli. Ale nedávny incident otriasol základmi mieru v Nadsvete. Jeden z rady desiatich, ktorá je tvorená anjelmi a démonmi a má za úlohu dohliadať na Nadsvet, bol zavraždený a nájdený v stokách. A preto som bol kontaktovaný, pretože sa očakáva vojna medzi oboma druhmi a potrebujeme mladých silných démonov."
"No dobre, ja by som aj šiel ale čo škola, rodina, priatelia? To ich tu mám nechať?"
"Neboj sa. V Nadsvete neplynie čas ako tu na Zemi. Tvoju neprítomnosť si tu nikto nevšimne a môžeš sa vrátiť do toho istého času, ako keď si odišiel."
"Dobre a ako sa tam dostaneme a čo si vlastne mám vziať so sebou?"
"Všetko dostaneš, nemusíš sa obávať."

Zrazu sa Serafín postavil a okolo neho začali obiehať zvláštne svetlá. Ako keby zo zeme vzrástol žiarivý kruh, do ktorého vstúpil a vzal ma za ruku.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu