„ Tak čo, priviedol si ho? “
„ Pozri sa a sám uvidíš. “
Garrohan sa bližšie prizrel a ja som zistil, že je zrejme slepý. Mal oblohovo sivé oči, aké majú slepci. Potiahol nosom a povedal: „ Áno, už cítim jeho silu, energiu a výbušnosť. Bude z neho dobrý študent. Poď môj priateľ, aj ty Serafín, určite ste už unavený, “ povedal Garrohan a už nás viedol do akéhosi pustého komplexu v horách.
Asi po 20. Minútach stúpania po strmej krivoľakej cestičke sme dorazili ku masívnym kamenným dverám. Garrohan zaklopal a po chvíli sa dvere odsunuli a vstúpili sme do areálu. Garrohan zdvihol ruku a hneď sa rozsvietili fakle. Svetlo odhalilo obrovské priestranstvo.
„ Všetci tvoji spolužiaci už spia, tak ich nebudeme rušiť. Zajtra ráno si ešte pohovoríme. Serafín ti ukáže, kde budeš spať, “ povedal Garrohan a v sekunde zmizol. Ani neviem ako som zaspal, pretože moja hlava bola preplnená zážitkami a informáciami z dňa. Desil som sa rána no aj napriek tomu mi skoro ihneď sadol ma oči spánok.
Na druhý deň som sa zobudil ihneď na svitaní. Serafín spal pri mojej posteli. Keď som sa ho chcel dotknúť a potriasť ním aby sa zobudil, tak odniekiaľ zaznel jeho hlas:
„ Ja nikdy nespím, spánok nepotrebujem. Počkaj, za chvíľu príde Garrohan a odvedie ťa k spolužiakom. “
„ Spolužiakom... to budem mať aj spolužiakov? Normálne ako vo svete ľudí? “
Odpovede som sa ale už nedočkal, pretože prišiel Garrohan a povedal: „ No poď, dovediem ťa k tvojim budúcim priateľom. Určite si budete rozumieť. “
Nebol som síce toho istého názoru ale neprotirečil som.
Menší šok síce bol ale nič strašné. Väčšina bola ako ja, len podaktorý boli inej farby, či mali chvost alebo rohy.
„ Žiaci, toto je váš nový spolužiak. “
Na ich tvárach bol vidieť záujem. Až na jednu.
„ Kto je ten démon s hnedou tvárou? “ spýtal som sa Garrohana.
„ To je Malachor, toho si nevšímaj, ten zapára do každého. “
Zoradili sme sa do nástupu a bolo nám povedaných pár vecí. Prvý začal hovoriť Serafín:
„ Vitajte na démonickej akadémii. Tu sa budete učiť usmerňovať vašu silu a zdokonaľovať sa v technike boja a obrany. Ak by chcel ešte niekto odísť, tak má možnosť sa prihlásiť. Štúdium je ťažké a náročné na fyzickú aj psychickú časť. Nie každý dokončí 3 roky štúdia... Nikto? No dobre. “
Odovzdal slovo Garrohanovi.
„ Snáď všetci viete o nedávnych udalostiach a preto ich preskočím. Hlavné je, že potrebujeme nových démonov ako soľ. V nadchádzajúcom boji sa môžete veľmi dobre osvedčiť. No teraz ale na šťastnejšiu tému. Za chvíľu prejdete obradom udeľovania mena. “
Musel som sa opýtať: “ Prečo nemôžeme mať svoje predchádzajúce mená? “
„ Keď budete mať pravé démonické mená, budete platnými členmi démonickej spoločnosti. Ak už nie sú žiadne ďalšie otázky, prejdite do hlavnej sály. “
Prešli sme do sály, ktorá bola asi 20x30 metrov a bola vyzdobená plastikami a na stenách boli namaľované výjavy z démonickej histórie.
„ Toto je hlavná sála, tu budete tráviť väčšinu svojho voľného času. Teraz k ceremónii prideľovania mena. Vaše nové meno vás bude symbolizovať a tým sa stanete pravými démonmi. “
Postupne pristupovali žiaci podľa mena a Garrohan im dal nové meno.
„ Teraz ty! “ povedal a ja som pristúpil. Chytil ma za čelo a vyvrátil oči nahor, ako keby mal odpadnúť. Dlho sa na mňa pozeral a ja som rozmýšľal, čo sa deje. V sále zvládlo napätie. Dúfal som, že mi vybral nejaké vhodné meno.
„Tvoje meno bude Kademar – Ničiteľ.“
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
loveistheanswer
29. 10.októbra 2010 15:07
je to naozaj zaujímavé a inak tie mená sú úplne nové vymyslené alebo odniekiaľ prevzaté?
Napíš svoj komentár