„Ak chceš zvládnuť takú silu, musíš veľa cvičiť. Ak nechceš, aby ťa tvoja sila rozorvala, pretože aj také prípady sa stali, tak cvič. Určite nechceš rozhadzovať vnútornosti po okolí, dobre.“ Vyviedol ma von z miestnosti a vrátili sme sa späť ku študentom. Všetci spozorneli.
„Milí démoni, máme, lepšie povedané máte problém,“ povedal Garrohan.
Všetci sa na seba nechápavo pozreli, pri niektorých boli vidieť náznaky strachu.
„Nebojte sa, nič ste nevyviedli. Položím vám však otázku. Kto je tu najsilnejší?“
„To sa vie, že ja,“ povedal Malachor a tváril sa ako najlepší z najlepších.
„A keby som ti povedal, že je tu ešte niekto silnejší?“
„Tak s ním chcem bojovať!“ vyskočil Malachor.
„Malachor, viem, že máš 25 900 bodov ale ja by som si na tvojom mieste netrúfal“ s úsmevom na tvári povedal Garrohan.
„Aj tak s ním chcem bojovať!“ povedal a postavil sa pred nás.
„Nech sa nebojí, nezabijem nikoho hneď v prvý deň.“
To už bolo pre mňa priveľa. Vyskočil som a postavil som sa pred neho.
„Tento tu? Démon žijúci v ľudskom svete je vhodný akurát na ukážkovú figurínu.“ Chytil ma za plece a začal sa smiať. Okamžite som ho odstrčil a jednu mu vrazil.
„Takže takto ty idiot, toto si odpykáš,“ povedal a už mal v ruke Démonický meč, ktorým sa hneď zahnal. Nevedel som, čo mám robiť. Moja ruka mi však začala akosi čudne vibrovať a ja som pocítil to isté, ako vtedy vo svete ľudí. Malachor sa ma snažil trafiť ale ja som sa vždy uhol. Zdalo sa mi to alebo bol naozaj tak pomalý? Keď sa naposledy rozohnal, zasiahol zem a ja som vyskočil a vystrelil som na neho Ničivé dýky. Horko-ťažko ich odblokoval ale v tom dostal odo mňa päsťou a letel na zem. Vtedy sa na mojej ruke zjavili ostne a celá ruka sa mi obalila démonickou energiou. Odrazil som sa od zeme s päsťou natiahnutou dopredu a letel som vzduchom priamo na ležiaceho Malachora. Neskôr som zistil, že tento útok sa volá Hromový úder. Malachor sa medzitým pozviechal a vtedy som ho trafil päsťou. Niečo zaprašťalo, zrejme jeho lebka a on začal pomedzi zuby pľuť krv. No vtom vyskočil a kopol ma do slabín. Skotúľal som sa na zem, Malachor si medzi tým vytvoril meč a vyskočil na rozhodujúci úder.
Vtom sa mi v hlave ozval Garrohanov hlas: „Sústreď všetku svoju silu na dlaň a vystreľ ju doňho!“
Natiahol som ruku, nabil energiou a vystrelil som ju Malachorovi, ktorý bol tesne predo mnou rovno do tváre. Účinok bol okamžitý. Malachor to nafajčil do stropu a s rachotom spadol na zem. Stihol zo seba vydať iba bolestné „Au“ predtým, než skolaboval. Ja som sa usmial a padol som od únavy na zem.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
loveistheanswer
2. 11.novembra 2010 20:16
paráda! tak toto sa mi veru páči!
Napíš svoj komentár