Najdôležitejšia vec v živote

Sedí duša na pni a drží v dlaniach svoju malú krabičku. Je jej smutno a rozhodne sa ísť konečne hľadať. Chce nájsť, čo je v živote najdôležitejšie. To potrebuje zistiť. No áno, lenže ako hľadať niečo, o čom ani nevie, čo to vlastne je? Opustí teda mýtinku a vydá sa na cestu. Dôjde k veľkému stromu v lese, stretne tam Straku a pýta sa jej: "Straka, povedz mi, čo je v živote najdôležitejšie."
Straka sa na ňu múdrym pohľadom pozrie a vraví: "V živote je, milá dušička, predsa najdôležitejšie bohatstvo. Keď mám dosť zlata, môžem byť veselá, mám čo jesť a piť, mám sa čím potešiť a mám za čo pozvať na posedenie svojich priateľov. "
Dušičke sa zablyslo v očiach a rozhodla sa ísť hľadať Bohatstvo. Natešene Strake poďakovala. Dlho blúdila lesom, až sa unavená posadila k rieke a plakala: "Bohatstvo, kde si? .."

V tom si k nej zozadu prisadlo Bohatstvo v žiarivom rúchu a hovorí: "Prečo ma hľadáš?"
Dušička sa smutne pozrela a povedala: "Ty si vraj v živote najdôležitejšie a preto Ťa chcem nájsť."
Bohatstvo sa zamračene pozrelo a povedalo: "Všetci ma hľadajú. A keď ma nájdu, hľadajú šťastie, myslím, že hľadáš zle. Som opustené, pretože každý ma hľadá len preto, aby mal v niečom istotu a mohol hľadať ďalej niečo, čo sa mu zdá dôležitejšie než ja. Mám smutný život. Ak nie som v živote ľudí, trpia, že ma nepoznajú a ak v ich živote som, chápu, že nie som ani zďaleka tak dobrý spoločník, ako si mysleli a väčšinou skončia sami. Taký život by si nechcela, ver mi. Myslím, dušička, že to čo hľadáš je šťastie. "
Dušička sa zmätene pozrela na bohatstvo a pýta sa: "A kde nájdem šťastie?"
Bohatstvo sa na chvíľu odmlčalo a hovorí: "Keď zapadne slnko, sedáva na veľkej skale na konci lesa, často tam spolu hovoríme."
Dušička poďakovala a išla hľadať Šťastie.

Našla ho presne pod tou skalou, ako sedí a premýšľa.
"Ahoj Šťastie", povedala dušička.
Šťastie zdvihlo očí a pozrelo sa na dušičku. Mlčalo.
Dušička však pokračovala: "Prišla som Ťa hľadať, pretože mi Bohatstvo povedalo, že si to najdôležitejšie na svete."
Šťastie sa na ňu pozrelo a hovorí: "Ja, dušička?. Bohatstvo má pravdu, že ma ľudia hľadajú, ak Bohatstvo spoznajú, ale nenechaj sa mýliť. Nevedia, kde majú vlastne šťastie nájsť a ja sa im ho snažím ukázať vo všetkom. Veľakrát sa vracajú späť k Bohatstvu, väčšina z nich si ma ale nahrádza Zdravím. To je celkom iste to, čo hľadáš, to oni potrebujú, aby mohli nájsť šťastie. "
"Veľmi Ti ďakujem", vravela dušička, "nevieš, kde Zdravie nájdem?"
"Ale áno, to je jednoduché, sedáva na druhej strane skaly." Hovorilo Šťastie.
Dušička ešte raz poďakovala a čo najrýchlejšie obišla skalu.

Pribehla ku Zdraviu a povedala mu svoj príbeh. Zdravie sa začalo smiať a hovorí:
"Dušička, to si tu ale úplne zle. Vieš, ľudia hľadajú Bohatstvo a keď ho nájdu, hľadajú Šťastie vo všetkom, v čom sa dá, dokonca i v Bohatstve, ktoré mnohí opúšťajú a niekedy ho skutočne idú hľadať ku mne. Ale u mňa vždy zistia to isté. Zistia, že môžu byť živí, ale je to pre nich bez významu. Pretože nemajú s kým žiť. To, čo hľadáš, to bude iste Priateľstvo. Priateľstvo je určite to, čo hľadáš. Nájdeš ho uprostred lesa na čistine. Teraz ma ospravedlň, musím sa zase ponáhľať späť. "
A zmizlo.

Dušička osamelá, trochu smutná sa vydala na cestu k čistine. Cesta ju už nebavila.
Došla k Priateľstvu, ktoré bolo veľmi veselé.
"Ahoj Priateľstvo." Pozdravila.
"Ahoj dušička. Hľadáš ma? Tak ma nechaj Ťa objať, pretože si našla, čo si hľadala. "
Dušička sa usmiala a nadšene hovorí: "Našla som najdôležitejšiu vec v živote?"
Priateľstvo na ňu zmätene pozrelo a hovorí: "Som najdôležitejšou vecou v živote? Som, určite áno. Rozdávam úsmev a pohladenie, keď je treba. Dokážem zotrieť najbolestivejšie slzy a dokážem zachrániť, čo umiera. Ale nedokážem existovať bez jedinej veci .. bez Lásky. "
"Láska?" Udivila sa dušička, "kde nájdem Lásku?"
Priateľstvo sa srdečne rozosmialo a hovorí: "Lásku? Ty chceš hľadať Lásku? Lásku predsa nemožno nájsť. "
"Nemožno?" Zastrachovala sa dušička.

"Môžem si na chvíľku požičať Tvoju krabičku?", Spýtalo sa Priateľstvo.
Dušička mu podala svoju krabičku, priateľstvo ju opatrne otvorilo a pýta sa: "Vieš, čo máš v tej krabičke?"
Dušička záporne pokrútila hlavou: "Neviem, nosím ju len stále pri sebe. Nepamätám si, že by som ju niekedy nemala. "
"Tak sa pozri", povedalo Priateľstvo.
Dušička opatrne otvorila krabičku a uvidela v nej malý kamienok. Pozorne si ho prezrela a premýšľala, kde sa tam vzal a prečo je kapsula tak ťažká, keď je v nej len jeden malý kamienok.

Priateľstvo ju však vytrhlo z myšlienok a hovorí: "Vidíš. Lásku máš celú dobu pri sebe. Tú nestretneš, ani nenájdeš. Ona s Tebou takto nebude hovoriť. Ona len bude s Tebou. Vždy. Vďaka nej si živá. V mnohých chvíľach Tvoja krabička bola určite veľmi ťažká a bolo ťažké s ňou ísť, ale tiež si do nej vkladala všetko, čo si potrebovala niesť so sebou. Ja som tu preto, aby som vždy ukázalo všetkým, že v tej krabičke majú svoj kamienok. Zdravie je smutné, pretože vie, že Láska donúti aj umierajúceho nemyslieť na chorobu, Šťastie je smutné, pretože vie, že nedokáže ponúknuť nič, len cestu k Láske, Bohatstvo je smutné, pretože vie, že stále viac ľudí radšej hľadá Lásku, ako jeho. Povedalo som Ti, že som najdôležitejšou vecou na svete, to áno, pretože Láska je mojím najväčším podobenstvom. Ochraňujem ju a dodávam jej silu, keď je unavená. Som jej ochrancom, rovnako ako nádej, múdrosť, poznanie a viera. Sme na tomto svete len preto, aby sme chránili lásku. "

Dušička držala stále v dlaniach kamienok a pozrela Priateľstvu do očí.
"Nechceš zistiť, komu ten kamienok patrí?", opýtalo sa Priateľstvo ...

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu