Zazvonil budík a zobudil Mika práve vo chvíli, keď k nemu krvilačný tvor naťahoval svoje ostré pazúry. Bol celkom spotený, perinu mal skopanú na zemi. Ešte chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že to všetko sa mu len snívalo. Rukou si pretrel spotené čelo a vydýchol. Cŕŕŕŕŕŕn. Budík ešte stále zvonil. Už ho z toho začala bolieť hlava. Rýchlo ho zaklapol.
Bolo osem a Mike musel ísť do školy. Umyl so zuby, obliekol sa a keďže už bolo 8.45 a vyučovanie sa začínalo o 9.00, rozbehol sa do školy. Napriek tomu, že bežal najrýchlejšie ako vedel, prišiel až po zvonení. Prebehol po prázdnej chodbe a vbehol do triedy plnej džavotajúcich žiakov. Mal šťastie, že učiteľka angličtiny ešte nebola v triede, inak by ho určite vyvolala odpovedať. A to by preňho znamenalo päťku, pretože sa nič neučil.
Bol strašne unavený, pretože sa poriadne nevyspal, vlastne sa nevyspal už dva týždne. Trápili ho nočné mory. Vždy sa mu snívalo to isté. Zakaždým sa k nemu blížil ten ohavný tvor. Ani si nevšimol ako zaspal. Prebudil ho až učiteľkin hlas: "Na otázku nám odpovie Mike Owens." Strhlo ho a až teraz si uvedomil, že je na hodine a zaspal. Keďže nepočul otázku, zatváril sa nechápavo. Keď učiteľka videla ako sa tvári, ani mu nezopakovala otázku a rovno mu dala päťku. Zvyšných šesť hodín mu ubehlo celkom fajn. Cestou domov ho dobehol najlepší kamarát Alex.
"To si poriadne posral s tou anglinou," vraví.
"Máš pravdu," dal mu za pravdu Mike "tak sa maj."
Alex sa pobral ku dverám najbližšieho domu.
Bola krásna slnečná sobota. Mike bol však nešťastný. Celý týždeň mal domáce väzenie za tú päťku. Strašne sa nudil a tak sa rozhodol pospať si. Zobudil sa až o desiatej večer. Nevedel čo robiť a tak sa rozhodol, že aj napriek zákazu pôjde von. Rodičia opäť pozerali nejaký stupidný seriál. Mal šťastie, nevšimli si ho. Vonku bola zima, a on si nezobral ani len mikinu. Veľmi chcel ísť von a teraz keď bol von, zrazu nevedel kam má ísť. Nakoniec sa rozhodol, že navštívi Alexa.
Stál pred domom svojho najlepšieho kamaráta. V dome sa vôbec nesvietilo. Pozrel na hodinky. Na displeji svietilo 00.10. Pouličná lampa osvetľovala celú prednú časť domu. Bol to starý dom a teraz v noci vyzeral strašidelne. Mikovi prebehli po chrbte zimomriavky. Bola mu veľká zima. Už sa chcel otočiť, že sa vráti, no všimol si, že okno na Alexovej izbe je otvorené. Začal teda šplhať po strome, ktorý rástol priamo pri okne. Cez otvorené okno vliezol dnu.
"Alex, si tu?" opýtal sa.
Nedostal však žiadnu odpoveď a tak došiel až k vypínaču a rozsvietil svetlo. Okrem neho nebol v izbe nikto.
Keď však pozrel na okno, stŕpol. Dnu práve liezol tvor z jeho snov. Mal obrovské tesáky, žlté oči, dlhé pazúry. Bol pomerne malý a zhrbený, no aj tak vyzeral nebezpečne. Svojim krvilačným pohľadom sledoval Mika, ktorého triaslo na celom tele. Nohy sa mu triasli tak veľmi, že klesol na kolená. Tvor sa k nemu pomaly približoval. Naťahoval k nemu svoje ostré pazúry. Objal ho okolo krku a tesákmi sa doň zahryzol.
Na druhý deň našla v parku nejaká dôchodkyňa Mikovo roztrhané telo.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
loveistheanswer
23. 10.októbra 2010 15:37
takže tým pádom to nemohla byť obyčajná nočná mora, ale pravdepodobne asi varovanie (len dedukujem vrámci vymysleného príbehu)
3
mávaš aj ty nejaké takéto sny tohto charakteru varovného?
4
dobrá otázka áno, občas mávam a právo to ma priviedlo k tvorbe tohto príbehu...
5
tak to je super teda nie to, že ich mávaš...síce no aj to je diskutabilné, ale každopádne som myslel na príbeh
7
vďaka táto téma je dosť komplikovaná a hlavne nedá sa vysvetliť, je tu veľa otázok... odkiaľ prichádzajú tie sny? kto ma chce na to upozorniť alebo čo? alebo je to nejaká vrodená schopnosť? deja vú... určite si už aj ty zažil nejakú situáciu, keď si si uvedomil... toto som už niekde videl, tu som už niekedy bol atď. a pritom si to nemal šancu nikde vidieť... ja som na to prišiel... videl som to v snoch... neviem, možno som blázon
8
nie si blázon, podľa mňa je to celkom normálne, lebo viem, že existujú veci bežnému človeku nepochopiteľné a nie je to žiadne sci-fi
tak či onak aj mne sa niekoľkokrát stali také veci či momenty, že som mal pocit, že som to presne už zažil, takže je to normálne, síce nie je to vlastne príliš normálne, ale je to normálne a stáva sa to keby človek chce, tak by sa takými vecami mohol zaoberať aj do hĺbky, až vtedy by to začalo byť naozaj zaujímavé a mnoho vecí by sme dokázali pochopiť lepšie než len dedukciou
tak či onak aj mne sa niekoľkokrát stali také veci či momenty, že som mal pocit, že som to presne už zažil, takže je to normálne, síce nie je to vlastne príliš normálne, ale je to normálne a stáva sa to keby človek chce, tak by sa takými vecami mohol zaoberať aj do hĺbky, až vtedy by to začalo byť naozaj zaujímavé a mnoho vecí by sme dokázali pochopiť lepšie než len dedukciou
9
aj keby sa tým zaoberali tí najmúdrejší z nás, pochybujem, že by na niečo prišli... toto je nad naše chápanie...
10
nemyslím si... veď mnohí sa zaoberajú duchovnými vecami a žijú takýmto duchovným magickým životom
Napíš svoj komentár