Príbeh upíra - Poznanie (2. časť)

O týždeň neskôr Daniela pustili z nemocnice. Jeho stav sa zlepšil. Dá sa povedať, že nikdy nebol v takej dobrej kondícii. Keď vyšiel pred budovu, uvidel ľudí, ako sa ponáhľajú do práce, na nákupy alebo sa len tak potulujú a niekde vnútri seba pocítil čudnú prázdnotu, ako keby bol iný, ako keby sa sem nehodil. Trochu ho to vystrašilo. Zamyslený chodil ulicami a príliš neskoro si uvedomil kde je. Stál na ceste a zľava sa k nemu blížilo auto. Vodič strhol volant do strany. Vtom Daniel vyskočil a cez auto urobil parádne salto.
"Čo si myslíš, že dočerta robíš?" zareval vodič. Daniel nechápal, čo sa stalo a zmohol sa len na obyčajné: "Ospravedlňujem sa."

Keď sa vrátil domov, bol stále v šoku. Rozhodol sa, že si pôjde odpočinúť. Spal 16 hodín.
"To už je ráno?" pýtal sa sám seba, keď sa prebudil. Uvaril si kávu a išiel si po noviny.
"To snáď nie!" vykríkol po prečítaní prvého odstavca. Tučným písmom tam stálo: "Mladé dievča bolo nájdené s bodnými ranami na hrdle. Polícia zatiaľ nezistila, či ide o vraždu alebo to bola nehoda."
Danielovi prebehli zimomriavky po chrbte. Keď spal, mal veľmi čudný sen. Zdalo sa mu, že zabil mladé dievča.
"Čo keď to nebol sen? Čo keď to bola skutočnosť?" prebehlo mu hlavou. V noci nechcel nič riskovať a radšej sa pripútal k topeniu. Celú noc sa nepohol z bytu. Ráno bola bohužiaľ hlásená ďalšia mŕtvola.
"Asi to bol len sen," uisťoval sám seba. Po niekoľkých hodinách všetko pustil z hlavy a začal normálne žiť.

Tri dni bol potom Daniel na oslave s priateľmi a domov sa vracal až neskoro večer. Prechádzal temnými uličkami a modlil sa, aby tu nikoho nestretol.
"Héééj! Ty tam! Stoj!" ozvalo sa za ním. Otočil sa a uvidel štyri osoby skryté v tieni. Zrýchlil krok. Zrazu stál v slepej uličke. Za nim stáli štyria frajeri, ktorí sa chceli za každú cenu biť. Došli až k nemu. Nemal kam ujsť.
"Ty si mal nejaké námietky?" pýtal sa jeden z nich.
"Nie, nemal," Daniel potichu odpovedal.
"Máš blbý ksicht," pokračoval ten prvý, "asi ti ho spravíme. Čo vy na to chlapci?"
"No jasné," ozvala sa trojica hlasov. Jeden z nich zaútočil. Daniel sa uhol rane a vymŕštil nohu proti útočnikovému bruchu. Ten sa zvalil na zem. Ostatní naňho zaútočili tiež a za chvíľu všetci takisto ležali na zemi. Daniel ani sám nevedel, ako to dokázal. Jeden z nich sa postavil a dal sa na útek. Daniel sa aj napriek svojej vôli pustil za ním. Bez väčšej námahy ho dobehol.
"Kto dočerta si?"
"Tvoja nočná mora." A pri týchto slovách sa zahryzol protivníkovi do krku.

Príliš neskoro si uvedomil, čo urobil. Stal sa z neho upír. S hrôzou odhodil bezvládne telo a zmizol v temnote.
Doma na neho čakala Sára. Nemal náladu s ňou hovoriť, a tak jej povedal, že je mu zle, a že si musí ísť ľahnúť. Keď odišla, dlho premýšľal.
"Zabil si človeka! Čo budeš robiť, až zasa neovládneš svoj smäd po krvi? Čo keď zaútočíš na Sáru? Dokázal by si sa s tým zmieriť? Prečo sa nezabiješ, pokiaľ môžeš?"
Tieto a ďalšie otázky mu prebiehali hlavou. Rozhodol sa pre samovraždu. Išiel do kuchyne po nôž a priložil si ho k hrudi.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu