Upír sa bránil:
"Nie. My ju budeme potrebovať. Tvoja prvá obeť. Teda, keď nepočítam toho mladíka, ktorého si pohrýzol nedávno v noci."
Daniel vytiahol pištol a zamieril na upíra. Vystrelil. Mal ho na muške, no z nejakého dôvodu netrafil. Vystrieľal celý zásobník. Upír mal postrieľané tričko, ale nebolo na ňom vidieť, že by ho niečo bolelo.
"Zbrane, zbrane. Ja som ti to nepovedal? Zabudni na všetko, čo si myslíš, že vieš o upíroch. Nám nevadí striebro, cesnak, zbrane, ba ani slnečné žiarenie nám nič nerobí. Sme na vyššom vývojovom stupni ako ľudia."
"Keď ste na vyššom stupni, prečo sa schovávate?
Upír mu hneď odpovedal:
"Schovávame? Že schovávame. Ty si tiež upír, aj keď si to nepripúšťaš."
"Zabijem ťa!" vykríkol Daniel a rozbehol sa na neho.
Upír sa mu vyhol. Daniel tasil dýky.
"No ako chceš. Keď sa ku mne nechceš pridať, tak ťa zničím."
Upír vytiahol kratší meč a zaútočil, ale Daniel jeho ranu zblokoval a hneď zaútočil dýkou proti jeho bruchu. Upír sa však ľahko vyhýbal útokom, ba miestami sa Danielovi zdalo, že sa zabáva.
Bojovali spolu dlho, Danielovi už ubúdali sily. Stalo sa však niečo, čo obaja nepredpokladali. Pribehol za nimi nejaký upírov poskok a chcel vystreliť. Daniel si ho všimol a hodil po ňom svoju dýku. Zasiahla ho priamo do krku. Toho však využil upír a sekol mečom. Daniel uskočil, ale zbraň ho predsa len zasiahla. Na bruchu mal krvavý šrám. Zatočila sa mu hlava a padol na kolená.
"Ale čože?" pousmial sa upír, "vidíš, že ma nemôžeš poraziť. Pridaj sa radšej ku mne, inak nebudem mať inú možnosť, iba ťa zabiť."
Daniel si spomenul na slová starca:
"Ty máš motiváciu. Nenávidíš ho za to, čo urobil. Môžeš vyhrať, ale musíš veriť."
Pomaly vstal a pozrel sa na Sáru. Vedel, že keď sklame, ona bude mŕtva. V Danielovi sa prebudila ďalšia vlna vztyku. Všimol si na zemi ležiaci meč. Daniel sa s upírom znova pustil do boja a v pravej chvíli vymenil dýku za meč. Protivník už nedokázal tak ľahko odrážať útoky. Daniel naznačil výpad a všetku svoju rýchlosť a silu vynaložil do otočeného úderu. Sekol upíra do ruky. Ten pustil nôž. Daniel neváhal a jediným rýchlym úderom mu oddelil hlavu od tela. Bezvládne telo spadlo na podlahu. Upír bol mŕtvi.
Daniel rýchlo bežal oslobodiť Sáru. Vrhla sa naňho a objala ho. Mala na neho toľko otázok a on jej všetko vysvetlil.
"Daniel, prečo si mi to nepovedal skôr? Ja som si myslela, myslela som si..."
"Že ťa už nemám rád? Pamätaj si, že ťa budem vždy milovať."
Danielovi zrazu prebehla telom strašná bolesť. Padol na kolená, hlava mu išla od bolesti prasknúť.
"Je ti niečo Daniel? Čo sa deje?" so strachom v očiach sa spýtala Sára.
Daniel sa pozrel na Sáru, v hlave mu zaznel hlas:
"Zabi ju! Zabi ju! Vycucaj ju do sucha, vychutnaj si tu čerstvú krv!"
Daniel mal čo robiť, aby sa ovládol.
"Nie, nič mi nie je, som v poriadku. Bež Sára, počkaj ma pred vchodom, musím tu ešte niečo dokončiť."
Odišla.
Daniel vzal do ruky dýku. Vedel, že to musí urobiť. Priložil si ho k srdcu. Do očí sa mu vohnali slzy. Jediné znamenie, že je ešte človek. Zarezal a zvalil sa na podlahu.
Keď Daniel nešiel, Sára sa vrátila do skladiska a tam našla Danielovo mŕtve telo. Pochopila, čo musel urobiť, ale ani to nestačilo, aby zadržala plač. Neskôr zavolala políciu. Povedala im, že sa pozabíjali navzájom.
Pár dní potom mal Daniel pohreb. Na náhrobnom kameni mal vytesané:
"Tu leží najlepší priateľ a syn, ktorého odvaha zabránila ďalším vraždám v meste."
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
loveistheanswer
27. 10.októbra 2010 19:17
no moment...a to je koniec?
2
@loveistheanswer nj prepáč... je to len taká krátka poviedočka, nemal som v pláne to nejak rozťahovať...
3
no čo už s tým, ale tak sa mi zdá, že u teba sa asi nejakého šťastného konca nedočkám čo?
Napíš svoj komentár