Revolverom okolo mávam, tým svoju dušu poruším, onedlho si nadávam, prečo to robím, netuším. Potom s prstom na spúšti k listu pripíšem: Odpusť mi. Všetko, čo som kedy chcel, po čom veľmi túžim, v živote som nenašiel, tak sa radšj zruším. A tak s prstom na spúšti o svoju vraždu sa pokúsim. Lesklú, chladnú oceľ držím ešte chvíľu váham, nevyhnem sa temnote, smrti, jej dráham? A tak s prstom na spúšti, nádej ma opustí... Tichou nocou výstrel štekol, telo padlo do prachu, nikto sa však nezľakol, nezachvel sa zo strachu. A tak s prstom na spúšti, sila ma opustí. Blog 6 0 0 0 0 Komentuj