Si to jediné čo mám...

Každý deň sa stretávame s toľkými rôznymi ľuďmi, príhodami. Niekedy to sú tie isté známe veci a inokedy, niečo úplne nové, čo nás stretlo prvýkrát za celý náš život a nezáleží, koľko z neho už ubehlo, či sedemnásť rokov a alebo už štyridsať. Niekedy sa niekomu nakopí toľko zlých okamihov a udalostí iba za 3 roky ako niekomu dohromady za celý život...

Za celý svoj život, aj keď nie je ešte tak dlhý, som nestihol pochopiť, prečo tomu tak je, že niekto má cestičku krásne čistú, sem tam nejaký ten kamienok a ten druhý? Ten musí preliezť celé skaly, hory... Život sa so mnou nikdy nemaznal, za necelých 18 rokov, čo som na svete, sa mi stalo už toľko nepekných vecí...
Zrejme si teraz hovoríte, čo to všetko mohlo byť, ale nie som z tých, čo by o tom mohli hovoriť, aj keď už je to napríklad pár rokov staré, proste do dnes sa mi rany nezahojili a ja nie som schopný opísať, čo to bolo. Už ako malý som musel čeliť toľkým zdrvujúcim veciam... ono sa hovorí, malé deti sú niekedy až veľmi malé, aby si zapamätali tie pocity... ale nie je to pravda. To v nich zostane celý život, každý sa s tým vyrovná po svojom a každému to trvá dlhšie.

Život sa s nami neuveriteľne zahráva, a tak si každý iste už položil otázku, prečo práve ja? Tiež som sa to pýtal, ale kedysi dávno som prestal, prestal som veriť v lepšie zajtrajšky, uzavrel som sa do seba, nedokázal som hovoriť o tom, čo sa vnútri mňa deje, čo cítim a prečo tomu tak je... chcel som to zo seba dostať, ale nešlo to. Až raz som stretol človeka, ktorý mi pomohol, pomohol mi nájsť znovu samého seba, zase som sa začal smiať, tak ako predtým. Všetci ma znovu začali poznávať, toho toľko usmievavého chlapca... ale potom som ju stratil, odišla tam, kde som ja ísť nemohol a mňa tu nechala samého. Mal som tendenciu vrátiť sa na začiatok, ale nestalo sa tak, proste som to prekonal, mal som od neho toľko sily a viery...

Za tých 17 rokov, čo chodím po tomto svete, som už spoznal, že život je miestom, kde žije pohromade láska, bolesť, nenávisť, závisť a šťastie. Ten môj mi občas pripadal ako púšť, ktorá nemá konca, ako niečo, čo nemá zmysel ani význam. Stál som sám v tmavom tuneli... všade okolo tma a ja som bol proti nej tak bezmocný.

Po čase sa však v mojom živote objavila ďalšia významná osoba.
Po predchádzajúcich sklamaniach zostalo v mojom srdci prázdno a strach, z toho všetkého, bál som sa, že sa znova sklamem a tá bolesť tu už zostane. Lenže ona mi otvorila oči a ukázala krásy sveta. Znovu som sa mohol nadýchnuť a cítiť sa tak, ako už dlho nie, ba ešte ako nikdy predtým. Tá kopa lásky v mojom srdci sa kedysi dávno premiešala s nenávisťou a bolesťou. Chcel som s tým už dávno niečo robiť, ale sám som s tým nič nezmohol, potreboval som pomôcť, ale nikto to nedokázal, až na ňu.

Moje srdce nemá kohútik, ktorým by sa dalo otočiť a všetky šrámy sa z neho razom vyparia. Ale ty si bola prvým a jediným človekom, ktorému sa podarilo oddeliť moju lásku od toho všetkého a zachovať ju tak čistú, ako bola úplne na začiatku. Premýšľal som dlho, vieš, na svete je jeden človek, ktorému by som chcel venovať všetky svoje city, ale je vo hviezdach, či o to ešte stojí. Áno, tušíš správne, si to ty. Možno robím chybu, že toto vôbec píšem a nechávam za seba hovoriť svoje vnútro, neuvažujem racionálne, viem, ale v hĺbke duše verím, že vo mne nezostane len prázdno, že mi po tebe neostane len záhon otrhaných ruží.

Už nechcem, nechcem zažívať ten pocit, keď ma vnútorne zožiera smútok, chcem sa radovať, chcem sa radovať s tebou, prežívať to pekné a byť tu pre teba i v tých zlých časoch. Lebo láska nie je len to pekné, ale sú to aj tie všetky problémy, starosti. A keď sa to prekoná, potom už nič neohrozí... Aj cez všetky neduhy milujem svoj život, milujem ho z jedného dôvodu - dal mi teba. Ty si môj život a teba milujem. Chcel by som sa znovu dotknúť tvojich pier, tých krásnych a jemných pier, čo ma bozkávali. Konečne som našiel to, čo som hľadal a nechcem sa toho len tak vzdať, bojím sa, že ťa strácam, alebo, že už sa tak snáď stalo.

Dal by som čokoľvek na svete za to, aby si bola so mnou. Naučila si ma nájsť úsmev na mojej tvári, ktorá ho už dávno strácala, poznávať radosti života. Nechcem prežiť ďalšie muky a prejsť peklom znova. Možno už je mi ale dopredu dané zostať na tomto svete sám. Je?

Túto otázku si vo svojej mysli kladiem snáď už tisíckrát, ale jej rozriešenie je na tebe, len na tebe... Ja ti snáď len môžem povedať, čo všetko pre mňa znamenáš. Si myšlienkou, na ktorú každé ráno myslím, vidím ťa všade, všade a stále.

Už nikdy nebudem žiť zajtrajškom, lebo každý deň ho má, ale tou chvíľou, ktorej sa hovorí prítomnosť. Otvorila si mi oči, obohatila môj život. Do tej doby bez teba som len prežíval, ale nežil, a potom si prišla ty a ja som pocítil, že niekomu na mne záleží, to mi vrátilo všetky nádeje, sny a aj nesplnené želania, ktoré som kedysi dávno odsunul niekam do kúta... ďakujem ti, ďakujem ti zato, že si a že môžem byť s tebou.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu