slaná voda do úst vteká.
Láska raní ma viac ako bič,
cítim bolesť, potom už nič.
Bolesť mozog otupila,
do tela sa vlna vliala.
Vlna smútku, utrpenia,
čo mi kedy láska dala?
Slzy kvapkajú na vankúš,
neobraciam svoju tvár.
Nik pri mne nie je, som tu sám.
Nemrkám, mám sklenný pohľad,
kto by na mňa bral teraz ohľad?
Slzy v očiach hromadia sa,
budem dýchať ešte?
Telo vzlykmy otriasa sa,
nechajte ma ! Bežte !
Bože môj, už zastav slzy,
mňa to všetko veľmi mrzí.
Z plaču mám už červené oči,
hlava sa mi z plaču točí.
Príval sĺz ma oslabil,
z môjho vína ktosi pil.
Oči už sa zatvárajú,
brány nebies otvárajú.
Roním slzy tiež v spánku,
život už mám na kahánku.
Slané slzy prehĺtam zas,
práve nastal smrti čas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár