ó smrť.
Vzývam ťa,
ó smrť.
Počuj prosím teraz môj hlas,
povedz či prišiel už správny čas.
Kosa už ostrá čaká,
na povel teba, kata.
Ukáž mi klasy, ktoré zožať mám,
je jedno či ho poznám.
Ja tvoja kňažka,
zvaná som Smrtka.
Necítim ľútosť,
necítim strach,
nepoznám lásku.
Moje city sú len prach.
Vyslyš ma,
ó smrť.
Veď ma,
ó smrť.
Ty si moja pani,
vládkyňa podsvetia.
Ty najväčšiu moc máš,
jediná spravodlivo dávaš.
Ľudia ti krivdia,
tí ktorí nevidia.
Nevidia tvoju krásu zhubnú,
nevidia tvoju krásu tajomnú.
Ja vidím,
ó smrť.
Ja nežiarlim,
ó smrť.
Si tá najčernejšia z kvetov,
tmavá hviezda z vesmírnych hlbín.
Aj v tebe predsa trocha svetla jest,
tak prečo sa náhle moja ruka zviera v päsť?
Ukázala si mi cestu,
Na pole všetkých živých idem ako z trestu.
Posledný krát zožať svoj klas,
zabiť a neskriviť vlas.
Prečo tak náhle nechcem ísť?
Prečo nechcem svoju úlohu vyplniť?
Veď to raz muselo prísť,
klas žitia svojho mám preseknúť ísť.
Prečo,
ó smrť.
Prečo,
kosa môj klas drtí.
Moje telo padá k zemi,
dušu svoju odovzdať idem.
Jediná slza môj hrob nezvlaží,
nikto si nespomenie, keď odídem.
Iný na moje miesto nastúpi.
Aj on raz pretne svoj život.
Nikto sa z okov smrti nevykrúti.
Všetci raz budeme mŕtvy ...
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
popolcek
21. 10.októbra 2010 17:18
veľmi dobré.
5
@loveistheanswer všetko čo sem dávam je moja tvorba neviem ale píšem iba takéto temné veci... mám už takú čiernu dušu
6
ale to je na tebe zaujímavé, teda aspoň tak to vnímam ja, že toto je napríklad temné (iné neviem aké veci máš tohto druhu), ale napríklad tie úvahy mi prídu také povzbudivé až pozitívne...
7
no moja životná filozofia je dosť komplikovaná napr. verím, že na svete existuje dobro ale zas neverím, že vyhrá proti zlu... veď sa pozri na dnešný svet...upadá. Tie nálady u mňa sú v častom výkyve... raz sa snažím upozorniť na to dobré a povzbudiť, inokedy prepadám nostalgii a temnu som proste komplikovaný človek
8
myslím, že takých je viac a viem veľmi dobre ako to vyzerá s celým svetom a viem aj to, že toho zla je proste viac... malo by to byť vo vyváženom stave, ale pochybujem, že tomu tak aj je...
9
nj, pokiaľ sa nezmení človek, o čom pochybujem, tak to všetko dopadne zle...
10
niekedy si myslím, že tým pádom, že to dopadne zle, že to vlastne dopadne dobre... veď všetko zlé je na niečo dobré nie?
11
no podľa mňa sa to ani inak nedá...človek si nedá povedať, kým nezničí všetko... jediná šanca je začať od začiatku
12
presne tak... ako znie to naozaj dosť kruto, ale je to proste tak... len kde je potom záruka, že sa to nebude všetko znova opakovať? či už o pár rokov alebo o niekoľko tisíc?
13
no veď práve, na to nevie nikto odpovedať (dokonca ani ja ... a to ma vedie k záveru, že život si treba užívať každý deň naplno, kým je ešte taký, aký je...
Napíš svoj komentár