Bol pochmúrny deň,
smutný ako zdá sa,
v hlave temná myšlienka len,
kto s mojim životom hrá sa?

Neviem, kam patrím,
či bude pre mňa ešte deň,
čo za oknom spatrím?
Len nesplnený sen.

Za noci daždivej
ku mne tieň sa vkradol,
do temnoty vábivej
za ním som spadol.

Nemôžem ísť späť,
vidím iba tieň,
zadnými vrátkami
unikol mi deň.

Zostala len noc,
aj keď slnko žiari,
smrť má nado mnou moc,
újsť z tieňa sa mi nedarí.

Niečo mi chýba,
niečo chcem späť,
však smrť sa mi páči,
opúšťam tento svet.

Na temnej hranici
duša moja horí,
strašne to bolí,
smrť môj život borí.

Na koho čakám?
Kto svetlo mi ukáže?
Čoho sa ľakám,
keď smrť mi žiť prikáže?

Niečo som stratil
svetlo a deň,
rád by som vrátil
ten nesplnený sen.

Tam niekde v diaľke
život ostáva,
chcem iba vedieť,
či iné sny máva.

Však niečo ma tiahne
k temnotám dolu,
srdce moje prahne
po zbavení bôľu.

Tak kde je ten dôvod,
môjho zbytočného bytia?
Kde je ten dôvod,
môjho pochmúrneho žitia?

Sám to neviem,
sám to nepoznám,
snáď raz sa dozviem,
snáď raz sa spoznám ...

 Blog
Komentuj
 fotka
mortycia  31. 10. 2010 05:40
krásne. pekne píšeš. síce je to také pochmúrne, ale to je na tom najkrajšie
Napíš svoj komentár