netušiac tie skutočné, drtivo boril.
Tak pozri na tú čistú hviezdnu oblohu,
a ako sa mesiac na pol láme,
naplň tou krásou dušu svoju,
namiesto tej falošnej, čo iba klame.
Tak človek od sveta sa vzďaľuje,
deň za dňom si vlastné buduje,
som stratený ale jedno viem,
nechcem si nechať zabiť svoj sen...
Som rád keď pod oknom otvoreným,
sa moje telo trasie,
tak pripadám si živší,
len dúfam, že to znesie.
Tak uviazol som v minulosti,
bez lásky i bez radosti,
spomínam na dávne časy,
časy plné nehy a krásy.
A snáď čakám, na zázrak,
by mi vrátil život, ktorý dávno nemám,
a páli ma môj vlastný zrak,
keď svoj boj s hviezdami prehrávam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greendgirl
15. 1.januára 2011 16:43
krásne
Napíš svoj komentár