že bol som ten,
čo rád mal viac,
čo chcel sa smiať,
nech bola noc alebo deň.
Lúčim sa s vami kamaráti,
čo mali ste ma snáď aj radi.
Ja mal som vás rád takisto,
no teraz už všetko vidím hmlisto.
Na tvári mám slzy,
teraz je neskoro
a nie čoskoro.
Koho to vlastne mrzí...
Teraz už o nič nebeží
a komu na tom záleží,
že všetko to bol len sen,
už nebudem mať ďalší deň.
Nebudem už v noci sniť,
nebudem už ani žiť.
Zákernú chorobu v sebe mám
a pomaličky umieram...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
30. 10.októbra 2010 12:41
toto je nádherné
Napíš svoj komentár