Tí upíry boli iní. Žeby starší? Žeby klan ochraňujúci toto mesto? Ale predsa som starší upír, tak sa nemusím ničoho a nikoho báť. Iba! Ak by boli starší.
„Kto ste?" zopakovala som otázku. Ten svalnatý ma položil na zem. Boli sme v nejakom krásnom luxusnom dome. Postavila som sa. Stále som sa mala na pozore.
„Sme upíri ako ty!" odpovedal mi asi vodca klanu.
„To som zistila aj sama!" odvrkla som. Celý klan zavrčal.
„Ako to myslíš, kto sme?" spýtal sa znova vodca klanu nevšímajúc si môjho rozčúlenia.
„Máte zlaté oči. Ešte nikdy som nestretla takýchto ako ste vy!" pozrela som sa na každého.
Ten svalnatý sa zasmial.
„Ešte nikdy si nestretla upírov ako sme my?" zasmial sa. Hrozivo som zavrčala a vystrela sa.
„Nie! Nemala som možnosť sa s niekým dať do reči!" odpovedala som mu. Zaiskrilo mu v očiach.
„A kto si ty?" spýtal sa vodca klanu. „Nejaký nový druh upíra?" pokračoval vo svojich otázkach.
„Nie! Som len veľmi starý upír," odpovedala som a poobzerala sa. Dom z vnútra bol krásny.
„Ako sa voláš?" spýtalo sa útle, nízke dievča, ktoré vyzeralo ako elf. Aj by som zabudla na svoje meno, keby sa ma toto dievča naň nespýtalo.
„Hmm... Musela by som Vám povedať moju minulosť, ale neverím Vám na toľko... ako sa voláte vy?" obrátila som to na otázku. Nerada rozprávam o svojej minulosti.
„Ja som Alice," ukázala na seba Elfka.
„Toto je môj manžel Jasper," ukázala na vysokého blonďáka, ktorý vyzeral ako lev. Mal po celom tele hryzance od upírov. Asi bol vo vojnách, ale to sú moje domnienky.
„Toto sú Emmett a Rosalie." Svalnatý a krásna blondýnka.
„A toto sú Carlisle a Esme, ten čo odišiel je Edward," predstavila jej rodinu. Čakali, čo ja poviem. Dnu vstúpil ten krásny chlapec, Edward.
„Tak a povedz teraz niečo o sebe," povedala Alice. Vzdychla som a pozrela na Alice.
„Môžem si sadnúť?" ukázala som na gauč. Kývla na súhlas.
Sadla som si a všetci vedľa mňa. Sklonila som hlavu a začala.
„Narodila som sa v roku 597 rokov pred Kristom. Bola som dcéra egyptského kráľa
Nebukadnesara (II.). Volala som sa Kaššaja. Takže som bola princezná. Zaľúbila som sa do krásneho muža, za ktorého som sa vydala. Volal sa Neriglissara a bol princ. Takže sa to hodilo. Dva dni po smrti otca ma Neriglissara odtiahol do pivnice a uhryzol. Po troch dňoch som bola upír. Znenávidela som jeho a celý svet. Po pár dňoch ma začalo páliť v hrdle. Nevedela som, ako ho mám uhasiť. Až jedného dňa som zacítila tú vôňu. Odvtedy lovím ľudí. Neviem ako inak mám uhasiť smäd. Roky ubiehali a ja som sa cítila osamelo. Chcela som mať spoločnosť a to sa mi stalo osudným. Chcela som premeniť malé dievčatko ale Volturiovci ma zbadali. Odvtedy ma prenasledujú," dokončila som svoje rozprávanie a pozrela do zarazených tvárí tejto rodiny.
„Princezná, princ, Volturiovci?” vravel stále zarazený Carlisle.
„Áno," odpovedala som mu.
„Ty si jeden z najstarších upírov sveta?" spýtal sa Edward.
„A?" odpovedala som mu otázkou.
„No, keď si starší upír ako Volturiovci, tak sa ich predsa nemusíš báť," povedal. Ach, mudrlant, lenže nevie okolnosti.
„Nie! Musím sa ich báť. Síce mám schopnosti, ale oni majú schopnosť, ktorá by ma položila na kolená skôr, ako by som použila svoju. Síce som imúnna voči nejakým veciam..."
„Aha," odpovedal. Začala som cítiť nejaké nebezpečenstvo. Alice skamenela.
„Čo sa deje?" spýtala som sa vystrašene.
„Volturiovci," odpovedala zhrozene.
To slovo mi stačilo, aby som sa celá roztriasla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nesii
5. 1.januára 2011 12:29
Skúška
Napíš svoj komentár