Ako môžem stavať stany, keď neviem ani z čoho sa skladajú.
„Čo je to vlastne stan, Naomi?“ ozvala som sa po chvíli rozmýšľania. Naomi a Nick sa na mňa pozreli ako na blázna.
„Ty nevieš, čo je to stan?“ spýtala sa Naomi s otvorenými ústami. Kedy som preboha mala o tom vedieť. Veď som dievča z mesta. Na dedine som v živote nebola. Ak nerátam prechádzanie autom.
„No viem, že sa v tom spí, a že nás delí od neba nejaký plášť alebo látka či čo,“ povedala som a na tvári som mala nevinný pohľad. Potom sme sa otočili naspäť k tomu Timothymu, ktorý nás zaraďoval do skupín.
„Lily a Naomi sú v jednej skupine. Tu máte stan, spacáky a veci potrebné k stavaniu,“ povedal a hodil ich nám do rúk. Ja som padla na zadok. Všetci sa začali smiať. Cítila som, ako mi líca červenajú. Tašky som chytila a postavila som sa.
„Vidím, že s Lily tu budeme mať pestro,“ Timothy sa smial. Ja som sa zadívala do zeme. Toto budú moje najhoršie prázdniny života.
„Tak decká. O 18:00 budete v jedálni, ktorú vám o chvíľu ukážem. Predstavím vám riaditeľa tejto... Ako by som to povedal. Hmm... Áno, školy. Volá sa Lucas. Jeho rodičia, tiež vlastníci tejto školy, odišli na dovolenku, takže sa postará on o vás,“ povedal. „Poďte za mnou,“ pohol sa v pred. Išli za ním decká, ktoré vyzerali ako ja. Mestsky. A niektorí ako nafetovaní. To tu bude.
„Lily, poď už!“ Naomi ma chytila za ruku a ťahala za nimi. Šuchtala som sa za ňou.
„Naomi, toto je moja nočný mora,“ prehovorila som a Naomi si odfrkla.
„Lily, toto je len začiatok,“ zasmiala sa a pozrela na mňa.
„Za čo si tu ty vlastne, Naomi?“ spýtala som sa jej.
„Drogy, ale vlastne ja som nedrogovala... Moji bývalí kamaráti ma zradili. Ale nie som až také slušné dievčatko. Fajčila som, čo ty?“ spýtala sa. Vstúpili sme do nejakej miestnosti. Malá drevené steny a staré drevené stoličky a stoly. No fuj, humus.
„Tak toto je jedáleň. Takže tu budete o 18:00. Vonku sú záchody a sprchy. Rozchod decká. A aby som nezabudol,“ povedal nafúkane, „mali by ste si začať stavať stany!“ Začali sa všetci rozprávať.
„Fajčenie, pitie, drogy, ale to len na nejakých oslavách. A no vyhodenie zo školy,“ prehovorila som hrdo.
„Dlhý zoznam,“ zasmiala sa.
„Jo, jo poď už stavať ten stan,“ chytila som ju za ruku a ťahala von.
„Kde sa uložíme?“ spýtala som sa jej.
,,Tuto!“ zložila veci pri strom. ,,Je tu super. Napoly svetlo, napoly tma,“ usmiala sa.
„Máš cigaretu?“ spýtala som sa jej zvedavo.
„Stihla som je prepašovať,“ povedala hrdo.
„Koľko?“ spýtala som sa jej nadšene Otvorila tašku. Boli tam 3 kartóny cigariet.
„Ty brďo!“ ozvala som sa. „Dáš mi jednu?“ natiahla som ruku. Podala mi cigaretku a ja som ju s radosťou zobrala.
„Hneď som tu! Kry ma,“ vyšla som von a oprela sa chrbtom k stromu. Zapálila som ju a vychutnávala tú lahodnú chuť nikotínu.
„Nemala by si tu fajčiť!“ rozkázal mi hlas. Otvorila som oči a uvidela nádherného chlapca. Mal blond vlasy a zlaté oči. Mal štíhlu postavu a vojenský oblek.
„Čo sa staráš?“ povedala som tomu nafúkanému chlapcovi drzo. Asi to bude Lucas.
„Daj mi tú cigaretu,“ natiahol ruku. Ja som si ju vybrala z úst a fúkla naňho.
„Nikdy!“ zasmiala som sa. Mal nahnevaný výraz. Zobral mi z úst cigaretu a hodil ju na zem.
„Hej! Kto si myslíš, že si?“ zakričala som na neho nahnevane.
„Lucas Wiliam. Teší ma,“ natiahol ruku, ale ja som ju neprijala.
„Daj mi pokoj!“ zavrčala som. Otočila som sa a išla celá červená ako paprika za Naomi. Čo si ten hajzel myslí. Odopla som stan a vošla dnu. Naomi sa na mňa zvedavo pozrela.
„Čo sa ti stalo?“ spýtala sa.
„Lucas mi zobral cigaretu! Nafúkanec jeden,“ vrčala som
„Lucas? Lucas Wiliam?“ spýtala sa zhrozene.
„Áno, a čo má byť?“ spýtala som sa nevinne.
„To je zlé hneď prvý deň si pohnevať Lucasa a ešte k tomu s cigaretou. To je zlé. Dá ti trest,“ povedala.
„Čože trest?“ spýtala som sa z obavami. Nie! Ešte mi bude dávať trest. To mi už len chýbalo.
„Áno, dá. Napr. mne dal, že som s ním behala o polnoci 3 km. Skoro som zdochla. Myslím, že ti dá to isté,“ povedala som smiechom v hlase.
„Ha ha, smiešne naozaj,“ povedala som sarkasticky.
„Nebuď taká,“ zobrala si knihu a začala čítať.
„Čo čítaš?“ spýtala som sa jej zvedavo.
„Vieš mám rada klasiku. Romeo a Julia,“ odpovedala a ukázala na knihu.
„Kedy tam máme ísť? Myslím do jedálne?“ sadla som si a pozrela na mobil. Bolo 17:50.
„O 18:00, prečo?“ pozrela sa na mňa.
„No, lebo za 10 min. Je 18:00 tak si myslím, že by sme mali ísť,“ rýchlo sa posadila a štverala sa von.
„Poď!“ kričala na mňa.
„Už idem,“ vyšuchtala som sa zo stanu a vybrala malé zrkadlo.
„Ježiš!“ skríkla som.
„Čo je, Lily?“ spýtala sa.
„Musím sa namaľovať. Počkaj chvíľu,“ zobrala som si z vačku ceruzku na oči a špirálu. Za pár sekúnd som bola namaľovaná. Pozrela som sa znova do zrkadla. Aká som neslušná. Ani som sa nepredstavila. Volám sa Lilien Sarah Jaksonová, ale prezývajú ma Lily. Mám 16 rokov a bývam v meste, ktoré ie je podstatné. To je 50 km od tohto hrozného miesta. Mám dlhé husté blond vlasy, modré oči a štíhlu postavu. Štúdium nie je dokončené, pretože ma vyhodili. Vôbec som nebola takáto. Môj život sa zmenil pred 2 rokmi, keď zomrela moja najlepšia kamarátka. Vtedy som začala piť, fajčiť a občas som si šnupla. Prehrabla som si svoju blond hrivu a odložila veci do nohavíc.
„Môžeme ísť,“ chytila som ju za ruku a išla do jedálne. Skoro všetci tam boli. Boli tam všetci okrem nás dvoch. Sadli sme si na posledné dve stoličky úplne vzadu.
„Takže sme tu už všetci. Môžeme začať,“ pozrel sa na nás. „Tento tábor je pre deti, ktoré sú problémové alebo na niečo závislé. Budeme sa tu vídať 2 mesiace, čiže celé letné prázdniny. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť. Teraz by som vám chcel predstaviť pána riaditeľa,“ odstúpil od mikrofónu Timothy.
„Ahojte decka! Volám sa Lucas Wiliam a vlastním tento tábor spolu s mojimi rodičmi. Pravidlá tohto táboru už viete. A ak náhodou nie ja vás tie najdôležitejšie zopakujem,“ pozrel sa na mňa. „Nefajčí, nedroguje sa tu a ani nepije! Ak niekoho nájdem, že porušil pravidlá udelím mu trest,“ zdalo sa mi, že to hovorí len mne.
„Môžete ísť,“ povedal. To bude prúser. Rýchlo som sa postavila chcela odísť, keď ma zastavila stena. Padla som na zem.
„Au do ryti!“ nadávala som. Pozrela som sa hore a tam stál Lucas.
„Zasa ty?“ spýtala som sa nahnevane.
„Poď so mnou do riaditeľne!“ prikázal mi.
„Prečo by som mala ísť s tebou do riaditeľne?“ dala som si záležať aby sa mi netriasol hlas.
„Počula si, čo som vravel!“ povedal tvrdo. Bol nádherný to musím uznať, ale vôbec nebol príjemný. Postavila som sa a išla za ním. Vstúpila som do nádhernej pracovne. Oproti tomu čo je vonku sa toto nedá porovnať.
„Sadni si!“ prikázal mi. Ja som si sadla a v duchu som si mrmlala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár