„Mala si pravdu s tým trestom," odpovedala som jej nazlostene. Ona má vždy pravdu a to ma štve. Zvískla a pohniezdila sa na mieste.
„Ty kokos, ty ideš s Lucasom behať o polnoci, čo keď sa pobozkáte alebo Vás niekto unesie to by bolo vzrušujúce alebo..." prerušila som Naomi z jej blbého snívania.
„Naomi, to nie je super, to je hrozné, určite sa nejako strápnim alebo narazím do stromu alebo padnem do mláky..." vzdychla som a napučila líca. Vyzerali ako nafúkaný balón, ktorý ide prasknúť. Naomi sa zasmiala ako keby nepočula čo som jej teraz rozprávala, pokračovala.
„Keby ste sa pobozkali to by bolo... ach... ja som nemala takú možnosť... alebo Lily on..." vyliezla som som zo stanu a išla ďaleko od nej.
„Leze mi na nervy, že pobozkať alebo únos, že vzrušujúce, asi je padnutá na hlavu," hundrala som popod nos a ani si nevšimla, že je už tma. Do ry ti, o chvíľu idem behať, musím sa pripraviť. Odopla som stan a vliezla doňho, zobrala čierne bikiny, ktoré nepoužívam na provokovanie chlapcov ale na to, že v tých kraťasoch sa cítim pohodlne a hlavne keď budem spotená ako... Fuj na to ani nechcem myslieť. Obliekla som si ružové tričko na ramienka, zobrala bundu a pitie.
„Koľko je hodín Naomi?" spýtala som sa. Triasol sa mi hlas a celá som sa chvela.
„Za 5 minút 00:00, prečo sa tak chveješ?" spýtala sa Naomi a zdvihla hlavu.
„Z Lucasa ide strach," odpovedala som a pri spomienke na naše stretnutia som sa striasla.
„Tak ja idem, ahoj," vyšla som zo stanu a predo mnou bol Lucas v kraťasoch a v tričku, ktoré obopínali jeho svalnatú hruď.
„Vidím, že si pripravená, poď za mnou," otočil sa a išiel preč z tábora do hustého lesa. Po ceste cez lese som sa obzerala či tu nie je zviera.
„Nemali by sme sa vrátiť?" spýtala som sa so strachom v hlase a zastala. Lucas tiež zastal a pozrel sa na mňa a zaškeril.
„Nie, nevrátime sa. Ak sa bojíš zvierat, ktoré tu chodia voľne je mi to ľúto ale musíš si vybojovať svoj trest, takže poďme," povedal Lucas. Ešte ma aj straší. To je ale vôl. Niečo puklo ako keby niekto stúpil na halúsku dreva. Ja som zhíkla a utekala k Lucasovi.
„Čo sa stalo?" spýtal sa posmešne. Pozrela som sa mu do tváre.
„Ha - Ha smiešne naozaj," povedala som ironicky a držala sa pri ňou ale bola som v rýchlejšom kroku takže som išla pred ním. Nech jeho chytí prvého nejaké zviera aspoň budem môcť utiecť.
„Lily, som tvoj riaditeľ a nie tvoj priateľ," povedal jedovato. Jeho hlasu som sa bála viac ako nejakého zvieraťa. Odbočila som viac od neho a držala v rukách pitie a bundu.
„Nerozmýšľaj nad útekom, chytil by som ťa a potrestal," povedal a zrýchlil krok. Nedávala som pozor a potkla sa o halúzku stromu. Spadla som na zem a buchla koleno.
„Do ry ti," oprášila som si kolená a postavila a išla za ním.
„Nie je ti nič? spýtal sa chladne.
„Nie iba to bola rutínna prehliadka zeme," odpovedala som mu rovnako chladne ale on bol v tom lepší.
„Ok, teraz zrýchlime, 5 km pôjdeme po takejto trase a zvyšných 15 km po lese," Lucas sa rozbehol a ja som zastala. To nie, ja nepôjdem 20 km cez nejaký priblblí les. Zastal a otočil sa ku mne.
„Čo je zas. Dostal sa ti piesokk do topánky alebo si si zašpinila tričko?" spýtala sa sarkasticky.
„Takto so mnou nerozprávaj, ja nejdem nikam, nebudem ako debil behať 20 km," zakričala som na neho a pozerala do jeho očí.
Išiel smerom ku mne a ja som cúvla.
„Myslíš, že ja Ťa nedonútim?" spýtal sa a šibalsky usmial. Na prázno som preglgla a znova cúvla. Zdrapol ma za lakeť a postavil ma oproti nemu. Oproti nemu som bola ako bicykel oproti lietadlu. Bála som sa ho.
„Behať budeš a ja na to dohliadnem a teraz si pohni," strčil do mňa a ja som sa zapotácala do predu. Naomi, neupozornila si ma, že mu nemám odvrávať. Ostala som stáť.
„Poďme!" zakričal mi do ucha. Ja som sa strhla a odskočila od neho.
„Trochu stíš volume," zakričala som na neho a šúchala ucho. Vypadla mi náušnica.
„Do ry ti, ja mám také nešťastie," zohla som sa na zem a v tom piesku a štrku hladala náušnicu od moje mŕtvej najlepšej kamarátky. Nevedela som to nájsť. Sadla som si na zem a vzlykla. Buchla som do zeme, slzy mi tiekli po tváry. Lisa -moja naj. kamarátka- tak mi chýbaš, moje spomienky sú len uchované v tvojom darčeku a ja som ho stratila.
„Poďme čo tam sedíš!" zakričal a zdrapol ma za lakeť a ťahal do predu. Vyšklbla som sa mu a pritom sa mi natrhlo tričko. Ešte toto mi chýbalo.
„Bez tej náušnice nejdem nikam... nevieš akú ma pre mňa hodnotu!" zakričala som na neho a išla na to miesto kde som ju stratila. Lucas ma chytil za boky a vyhupol cez rameno.
„Si ty ale ťažký oriešok," zamrmlal si popd nos a kráčal ďalej.
„Pusť ma!" kričala som a búchala doňho päsťami, bolo to zbytočné, bol ako kameň, ako keby som papierom búchala do kameňa a dúfala, že ho rozláme na polovicu. Nemožné.
„Ešte raz ma buchneš tak Ťa hodím do toho bahna," zakričal na mňa a položil na zem. Napravila som si veci a oduto išla vpred. Išla som rýchlim krokom so zdvihnutom hlavou a potkla sa a čo sa nestalo. Spadla som do veľkého a po členky hlbokého blata. Do ryti!
Na dnes to stačilo, už len z dôvodu, že môžme poslať 3 články a ďalšie až za 12 hodín, veď ma chápete...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár