Bože! Môj život je len samá smola. Najprv ma prichytí riaditeľ tohto tábora s cigaretou v ruke, potom dostanem trest, ktorý si musím odpykať behom dlhým 20 km a pritom padnem a buchnem sa na konári, stratím náušnicu po mojej mŕtvej najlepšej kamarátke a spadnem do bahna hlbokého po členky. No nemám nešťastie???
Otočila som sa v bahne takže som teraz bola v bahne chrbtom. Vo vlasoch som mala kopu tej hnusnej hávede. V oblečení sa mi len tak to bahno prelievalo. Vzdychla som a posadila sa. Bahno som mala dokonca aj v ústach. Odpľula som si a postavila sa. Oblečenie bolo mokré a špinavé. Lucas sa začal smiať.
"Ty si ale nemehlo," pozrel sa do mojej tváre a zrejme videl na nej niečo smiešne a tak sa ešte viac rozrehotal. Ofučane som išla do predu, bolo mi jedno či sa stratím, chcela som byť ďaleko od tohto primitíva. Začalo mi byť zima. Zastala som za stromom. Lucas hneď pribehol.
"Čo to robíš?" spýtal sa zvedavo. Vykukla som z poza stromu a pozrela na neho.
"Vyzlečiem si tričko, začínami byť zima, takže sa pekne otoč!" prikázala som mu a znova zaliezla. Vyzliekla som si tričko, bikiny a ostala som len v spodnom prádle.
Teraz čo???
Čo mám teraz spraviť? Nemôžem sa pred ním takto ukázať.
"Nemáš nejakú bundu?" spýtala som sa trápne. Celé toto bolo pre mňa trápne.
"Nie nemám, Lily predo mnou sa nemusíš hambiť, vylez aj keď si len v spodnom prádle, do tábora je to len kúsok, dobežíme tam," povedal Lucas svojim neutrálnym hlasom.
"No jasné, budem pred tebou bežať skoro nahá," sarkasticky som sa zasmiala.
"Budeš sa môcť potom okúpať u nás v dome a najesť sa poriadneho jedľa a zapáliť si jednu, len vylez z tade lebo ak prechladneš alebo budeš mať zápaľ pľúc, to by nebolo dobré," povedal Lucas.
"Dobre!" vzdychla som a vyšla spoza stromu. Ruky som si dala na prsia a pozrela na Lucasa. Červená som boola určite až na zadku. Oblečenie som mala v ruku. Lucas sa na mňa pozrel, teda obzrel a usmial sa.
"Môžeš ísť prvý?" spýtala som sa. Taký trapas!!!
"Dobre, ale nič neskúšaj," upozornil ma. Vzdychla som.
"Dobre, choď už prosím!"
Lucas sa otočil a utekal do predu smerom k táboru, ja za ním. Po 5 km som už nevládala, a tak som zastala, sklonila sa a zhlboka dýchala.
"Už nemôžem, ďalej už..." dýchala som zhlboko, pot mi len stekal po tvári a celom tele.
"Čo je ti?" spýtal sa so smiechom v hlase. Pozrela som sa na neho a uškrnula-
"Ja nemám takú výdrž ako ty," povedala som, otvorila fľašu a napila sa.
"Poďme lebo tam nedôjdeme do týždňa," smial sa na mne a mne to vadilo.
"Ja už nevládzem," vzdychla som a vyrovnala sa.
"Čo ťa mám odniesť na rukách?" spýtal sa a pozrel mi do očí.
"Nebolo by to zlé," odpovedala som mu a usmiala sa.
"Ako myslíš," odpovedal a pristúpil ku mne.
"Ale ja som len žartovala, veď ma neuvládzeš?" kričala som na neho histericky.
"Už je neskoro," chytil ma na ruky, obidve jeho ruky sa obtočili okolo môjho pásu. Začal utekať a vôbec sa pri tom nezadychčal. Po asi 10 km Lucas zastal, vôbec nie zadychčaný ani spotený - čudné- a postavil ma na zem.
"Pôjdeme zo zadu aby nás ľudia nevydeli. Nechcem aby sa začalo niečo o mne šuškať." chytil ma za ruku a v tom prebehol cezo mňa elekrický prúd. Zachvela som sa. Lucas ma ťahal zo zadu do jeho domu. Keď sme boli dnu pustil ma a pozrel na mňa.
"Sľúbil som ti, že sa môžem tuto osprchovať a poriadne najesť. Poď so mnou, ukážem ti sprchu a zatiaľ ti pripravým jesť," povedal a išiel po schodoch hore. Ja za ním. Vnútro bolo nádherné, priam luxusné. Nebudem to radšej opisovať lebo by sa mi to ani nepodarilo. Otvoril dvere do kúpeľne. Bola veľká ako moja decká a to je čo povedať.
"Tu máš osušku a nové veci ti donesiem," povedal Lucas a pritom mi ukazoval kde sú potrebné veci.
"Ďakujem," vďačne som mu poďakovala, Lucas odišiel a za mnou zavrel dvere.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár