Pustila som na seba prúd teplej vody, ktorá mi stekala po tele.
- Konečne budem čistá. - zaradovala som sa. Naše akože sprchy sú v prírode a oddeľuje nás od ďalšej sprchy len záves, ktorý by som prirovnala toaletnému papieru. A to si nevymýšľam, je to hnusná realita. Nikdy sa nesprchujem cez deň ale o polnoci, pretože vtedy všetci spia. Neznášam keď mi niekto sliedi za nosom a poháňa ma, že už stačilo, kedy už vylezeš? čo tam tak dlho robíš?... Možno som sa teraz dostala do trápnej situácie, sprchujem sa u riaditeľa tejto akože školy, ale ja som to od neho nežiadala, to práve on sľúbil, že ak sa konečne pohnem splní mi niečo. Ja som stále nereagovala a tak navrhol toto, a nebrať to??? Ktorý debil by to nezobral. Veď 2 mesiace budem jesť gebuzinu, ktorú nazývajú zemiakový prívarok so šťavou do toho. Tak radšej si dám nejaký poriadne vypečený chlieb alebo kurča, pizzu, nad tým nechcem ani rozmýšľať. Vypla som sprchu a poriadne sa namydlila. Vôňa jahôd ma úplne opantala. Už dlho som necítila takúto omamujúcu vôňu. Troška som pustila na seba vodu a poriadne poroztierala po tele. Chcem voňať. Keď som bola vyčistenná od tej špiny, tak som si umyla hlavu tiež jahodovým šampónom. Po 10 minutách radostného kúpeľu som musela vypnúť sprchu a vyliesť z toho teplúčka. Poobzerala som sa po kúpeľni.
„Čo si oblečiem?" spýtala som sa sama seba.
„Mám tu tvoje veci," povedal Lucas za dverami. Tak som sa zľakla. Otvorila som dvere a natiahla ruku, bola som za dverami takže ma nemohol vidieť. Podal mi veci a ja som zavrela dvere. Veci som položila na stojan. Pozrela som sa do prava a tam bolo veľké zrkadlo v ktorom som sa odrážala. Ups. On ma asi videl v zrkadle. Další trapas. Utrela som sa a obliekla do svojich prinesených sivých teplákov a červeného trička s bundou. Obula som si topánky, ofénovala sa a išla dole po nádherných schodoch. Ešte k tomu som nebola namaľovaná. Nesmelo som stúpila do kuchyne a pozrela na Lucasa. Bol mi otočený chrbtom. Pozrela som sa na jeho zadok. Ou aký krásny. Zavrtela som hlavou a v tom sa otočil. V rukách mal tanier s palacinkami. Mňam.
„Tak ja už idem," tieto slová sa m vraveli ťažko. Vôňa čokolády, džemu a teplých palaciniek bola až neznesiteľné nádherná.
´Určite chutné´ pomyslela som si.
„Nechceš palacinky?" spýtal sa. Pozrel sa mi do očí. Rýchlo som sa pozrela na palacinky a potom naspäť na neho. Čo si mám vybrať? Nakoniec som si vybrala palacinky, to nemôžem odmietnuť. Sadla som si k stolu a Lucas predo mňa položil tanier s 5 palacinkami. Zasmial sa. Pozrela som sa na neho a zdvihla obočie.
„Ani jedna z vás neodolala vôni jedla," vysvetlil mi na čom sa smial. Takže viaceré boli s ním behať a potom naslubované o sprche a jedlu. Preto všetky takto vyvádzajú. Chcú byť bližšie k čistote, jedlu a hlavne k Lucasovi.
„Koľké to na teba skúšali? S koľkými si spal?" spýtala som sa zvedavo. Predsa on je prísny ale určite divoký v posteli. Žiarlim na dievčatá ktoré s ním spali. Ja už nie som panna, prišla som o pannenstvo pred mesiacom na jednej žúrke, neviem ani s kým som spala. Ale to je jedno. Lucas vyvalil oči.
„Čože? O čom to rozprávaš?"
Asi vyvedený z mieri.
„Počul si!" povedala som ešte raz teda zopakovala. Nasadil kamennú tvár a pozeral sa na mňa tým svojím nahnevaním pohľadom, ktorého sa bojím. Uhľa som pohľadom a odkrojila si z palacinky. Dala som si ju do úst a pomaličky žuvala, tak si vychutnávala tú vynikajúcu chuť, jahodového džemu a čokolády.
„Chceš mi tým naznačiť, že ja som spal s nejakým dievčaťom z tohto tábora?" spýtal sa ma chladným hlasom. Teraz som si už ani ja nebola istá s tým čo som povedala. Ako to robí? Ten jeho hlas ma úplne ovláda.
„Áno!" dostala som zo seba po pár minútach mlčania. Neviem ako sa mi to podarilo povedať ale bola som rada, že so aspoň niečo povedala. To ticho začalo byť trápne. Do úst som si vložila ďalší kúsok palacinky a rýchlo ho prehltla. Keď boli zjedené, napila som sa a postavila, no nepozrela naňho.
„Ďakujem za palacinky boli výborné, tak ja idem, ahoj!" otočila som sa na odchod ale chytil ma za ruku. Otočil si ma k sebe. Neostávalo mi nič iné iba sa mu pozrieť do očí.
„Ty si o mne myslíš, že som s niektorou z vás spal?" spýtal sa, jeho tvár bola stále chladná.
„Nehaj to tak, neviem prečo som to povedala," vytrhla som si ruku z jeho zovretia a išla z domu do mojeho stanu. Do ry ti! Ja sprostá krava. Bude prúser. Uff. Prečo ja musím vždy všetko pokaziť, prečo musím vždy niečo čo nechcem aby iní vedeli vykecať. No teraz to bude horšie ako to bolo predtým. Odopla som stan a ľahla si vedľa spiacu Naomi. Zavrela som oči a rozmýšľala nad mojou najlepšou kamarátkou, ktorá je mŕtva. Keby sme poslúchli rodičov a neušli na sprostí koncert našej ubľúbenej kapeli, Tish by žila a nemusela som rozmýšľať nad zajtrajškom, ako sa mi odvďačí riaditeľ. Ľutujem, že som nebola na mieste Tishi, bola by som pod zemou a nemusela riešiť problémy. Čo už. Život je pes.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár