Jedna zabudnutá báseň z decembra, možno stojí za to, uverejniť ju.
Bola písaná konkrétne jednej osobe, ktorá sa volá Janka.
Kritiku i pozitívne ohlasy prijímam s otvorenou náručou
*********************************************************
Vyšlo Slnko opäť hore na oblohu,
deň to bol celkom obyčajný,
prišiel čas ukázať zabudnuté,
bol to nápad dosť nezvyčajný.
Básne staršie uložené mal som,
básne kratšie zabudnuté mal som,
básne pekné darované mal som,
básne lásky dávno napísal som.
Rozhodol som sa dávno ich viac napísať,
nie preto, aby ich hocikto mohol prečítať.
Bola to sleposť, zhnilo to oveľa skôr, než kvet,
oči mám otvorené, láska je preč, čítaj, svet!
Výtvory na birdzi sú už zverejnené,
pre kritiku a názory mám dvere otvorené.
Trvalo dlhšie, kým sa stalo, čo sa stalo,
nerátal som, že život mi to zmeniť malo.
Nuž teda šťastena mi nepovedala,
z tvorby mojej seba samú zapredala.
Nepovedal by som ani ja o kvetoch na pníku,
že vďaka tomu spoznám dievča z Lipníku.
Milé dievča - Janka je to,
asi na mňa fúkol vietor.
Niečo mám teraz v oku,
strčím si tam celú ruku.
Našiel som v ňom asi hrianku,
akosi tam však vidím Janku.
Janka naša milučká, maličká,
budem mať na raňajky vajíčka.
Zatiaľ, čo tu skladám tupé vety,
myslí ona sto-pro na špagety!
Píšem, píšem, zisťoval som, čo je zač,
niekde vnútri cvakol dáky zapínač.
Čo sa deje - pýtam sa bez odpovede,
pýtam sa seba samého, kam to vedie.
Netuším, ako to ona urobila,
že vo mne toľko citov zobudila.
Stále neviem ako, vôbec to netuším,
prečo myšlienka na ňu mi srdce rozbúši.
Radšej mlčať, budem ticho,
stalo sa to všetko rýchlo.
Malo sa to vôbec všetko stať?
Možno áno, no teraz idem spať.
Až sa ďalšie ráno zobudím,
facku na prebratie si vystrelím.
Raz však zistím, ako si to urobila,
že si ma tak veľmi očarila...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
boli casy ked som citil obdobne
teraz uz lubim, konecne slobodne
--
ok .. nemohol som si to odpustit..
citala to?
..