Skoré prebudenie...vizita...raňajky...
Bolesť v panve ustála...no panva zoslabnutá...hlava nebolí...vôbec...čakám, čo bude ďalej...
Prišla lekárka...unudený výraz...nevedel som, čo čakať...nebol som pripravený na to...o hodinu prevoz do Nitry...
Bolo to tak...bolo to hrozné...prvá myšlienka...ako sa dostanú ku mne moji priatelia?...tá otázka ma úplne pohltila...
To bude na dlho...a bez priateľov...NIE!!...telefón v ruke...s vlhkejšími očami vytáčam matkine číslo...raňajky nezjem...
Mala by to vedieť ako prvá...je to tam...vírusový zápal mozgových blán bol môj údel!
Napriek tomu...zdravotná stránka...cítim sa najlepšie za posledný týždeň...hlava ešte pulzovala...síce menej...no nohy a chrbát...
na ne som zabudol, že boleli....Najhlavnejší problém...priatelia...diaľka...samota...
Nitra...infekčné...JIS(jednotka intenzívnej starostlivosti)...je to ešte horšie, ako som čakal...izba o veľkosti 2 x 4 metre...samotka...
Čo tu mám teraz robiť?...kázali mi stále ležať, nenamáhať...podvedome sa zrodila myšlienka...veď som skoro zdravý...
Pravidelné meranie tlaku, teploty...odber krvi...a: infúzie...veľa infúzie...na litre denne....Mobil sa pre mňa stala jediná zábava...
Chytám tu aj 3G...super, idem na net kontaktovať blízkych...no cítim sa...sám...nerozumiem, prečo sa to deje takto...
Večera...granadir bol výborný...aspoň mi je už dobre...tie infúzie sú dobré, žiadna bolesť...deň...len ho prežívam...
Idem spať..ubehne to skôr...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár