Spoznali sa, keď ona nikoho nehľadala. Nechcela sa viazať, pretože mala školu a venovala sa naplno študentskému životu. On za ňou začal chodiť. Prechádzali sa po meste hodiny a hodiny, za každého počasia. Hovoril jej, že má pekné oči, že je výnimočná a má ju rád. Za nejaký čas jej povedal, že sa do nej zamiloval a že ju veľmi ľúbi. Boli spolu každý deň.
Ona v ňom mala všetko - oporu, istotu, šťastie, lásku. Bol jej vzor. Nemal ľahký život, no nedával najavo, žeby trpel.
Preskákali spolu dosť. Nedarilo sa v škole jemu, ani jej. Nakoniec ju vyhodili a on ju podporoval ako vedel. Pripomínal jej dookola, že už len chvíľku a budú spolu bývať. Pred Vianocami sa jej pýtal, či si ju zoberie. Všetkým hovoril, aký je s ňou šťastný a nevie, čo by bez nej robil.
Boli spolu vyše roka. Bol klasický večer, kedy mal dojsť k nej domov. Pripravila mu večeru a veľmi sa naňho tešila. Bol Valentín. Nechcela žiadne dary, len jednoducho, aby bol večer pri nej. Ľúbila ho. Chcela to počuť aj od neho.
Zaspal skoro. Ona spať nemohla, tak išla preč. Neskôr sa vrátila. Nespal. Ľahla si vedla neho. Vtedy jej povedal, že ju má rád...ako kamarátku...
Nechápala, čo sa stalo,keď jej pred pár dňami hovoril, ako ju ľúbi a ako mu chýba. Nič jej nepovedal, čo urobila, prečo, nič...
Cítila sa, akoby v nej niečo zomrelo. Nechcelo sa jej existovať. Prestala mať zmysel života. Opustila ju všetka radosť. Prestala sa tešiť z maličkostí, čo ju tešili predtým. Chcela by zabudnúť, spomínať na to pekné a úžasné, čo bolo. Nedá sa. Stále myslí len na to, ako jej hovorí že ju nemá rád... Bolí to, a dlho bude...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
dawnisuponus  19. 2. 2013 21:16
Smutno smutne
2 
fotka
catmartina  20. 2. 2013 15:49
ooch
Napíš svoj komentár