Deň či noc. Leto či zima. Tou ničím zaujímavou ulicou sa vliekol malý tieň skoro každú voľnú chvíľku v živote zaneprázdneného človeka tej doby. Neveriac, že tam nájde miesto, ktoré bude mať pre bezvýznamného človeka hodnotu zlata. Bola to krátka ulica s vysokými strachujúcimi múrmi siahajúcimi až do šíreho neba. Prechádzajúc sa okolo múrov, jej telo zalieval studený pot. Strach z nepoznaného, i keď jej kroky tadiaľ prešli aspoň sto krát. Cítila neopísateľný pocit pri prechádzaní okolo jedného z tých troch vysokých obrov. Nikdy stopy jej nôh neprešli okolo nehov nočnom čase. V čase, keď už noc padala ľuďom na viečka. V okolí tajomnej ulice bývalí ľudia, ktorí jej však naháňali mráz po chrbte. Ničím sa nelíšili od iných, ale jej pocity boli neovplyvniteľné ako osud človeka. Na úplnom vrchu jedného z obrov žil začarovaný žabiak. Jednej tmavej noci, keď čarodejnica zabudla posypať oblohu svetielkami cítila túžbu vyjsť von z maličkého, no milujúceho domčeka. Jej kroky viedli k tomu najvyššiemu obrovi. Telo sa jej začalo triasť, prežívala rozpor. Začula nepríjemné zvuky, ktorých by sa zľakla dokonca aj samotná čarodejnica. Tá najmocnejšia z najmocnejších. Zrazu vietor zafúkal, akoby sa práve Perinbaba nahnevala na celý svet a pohrával sa s jej vlasmi. On ju ale ťahal za čarom srdca. Zvuky, akoby škrípajúcich dverí vydával chorý žabiak. Jej pocity ostali zmiešané. Mávnutím prútika hravý vánok zmizol za humny a obloha svietila prenikavými svetielkami ako nikdy predtým. Bolo to ako na mliečnej dráhe, kde nie je nič, len ten pocit rozprávky. Rozprávka, ktorá sa vždy končí šťastne. Srdce dievčaťa bilo ako hodiny na kostolnej veži, ktoré hlučnými údermi odbíjali polnoc. Žalúdok mala stiahnutý, mala pocit akoby sa jej tam hralo aspoň milióny motýľov. Cítila, že sa stane niečo, čo dá životu zmysel, zmysel žiť pre niečo. Odbitím posledného najsilnejšieho, zároveň pre ňu najkrajšieho úderu, sa z chorého žabiaka, vynoril on. Myslela si, že leží vo svojej malebnej postieľke pod zakrytým saténovým závesom a jej myseľ je v ríši snov, v ríši neprebádaných snov. Skutočnosti jej chudé bledé telo a čistá duša dievčaťa prežívalo rozprávku. Cítila ako sa jej začínajú triasť kolená od strachu, strachu z nezisteného, nevediac, čo sa v jej rozprávke stane. Mala neuveriteľnú túžbu priblížiť sa k nemu. Avšak podišiel on k nej a roztrasené dievča zobral do náručia. Cítila sa akoby plávala na oblaku, z ktorého nemohla spadnúť. Cítila, že jeho náručie je to, čo hľadala. Od tej rozprávkovej noci, našla miesto, ktoré má najradšej. Náruč človeka z miesta, ktoré jej spôsobovalo strach.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
