Obyčajne síce nezvyknem písať takéto články, čo sa mi kedy stalo a čo sa mi má stať, aj keď to ešte nie je isté, ale teraz som sa na to dala. Viete prečo? Lebo toto je jednoducho najlepšia správa v mojom živote.... ( aj keď rada dám priestor aj ďalším, aby sa stali správičkami ešte lepšími )
A proste sa o ňu musím podeliť so svetom. ( blbosť )
Najprv vám poviem niečo o mne a o tom ako som začala písať...
V druhom ročníku som bola v školskom klube a dosť som sa nudila. Všetci moji spolužiaci už odišli domov a boli tam už len starší žiaci, medzi ktorými som sa cítila dostatočne blbo na to, aby som nemala odvahuť osloviť ich...aj napriek tomu že som dosť odvážna. Navyše aj našu vychovávateľku som priam neznášala.
Tak som si zobrala papier a fixky, a tak s tými chybami a všetkým čo ešte druháčka dokáže ( alebo nedokáže) som zostavila dve rozprávky aj s ilustráciami.
Chcete vedieť o čom boli? Mno, su dosť blbe, ale berte to s ohľadom na to, že to boli moje úplne prvé rozprávky.
Prvá bola o tom, ako šli tri ( alebo štyri? ) farby na výlet a a potom sa zatúlali naspäť na maliarovu paletu.
A druhá bola o tom, ako si Monika kúpila časopis a namiesto toho, aby sa učila, čítala si ho a tak na druhý deň úplne poplietla prvouku a dostala päťku ( tam som tuším napísala prasiatko alebo čosi také...).
Neviem v čom to je, ale mala som rada, keď ma pani učiteľky pochválili, stále som bola ich chvostíček, kamkoľvek išli... a keďže " náhodou" ( možno je to hlúposť, ale teraz verím že to bol osud - vďaka tomu som našla to, čo ma teraz najviac baví) tam stáli tri učiteľky a rozprávali sa, nebola by som to ja, keby som sa im nebola pochválila
Tak som im to dala prečítať. Hneď sa im to zapáčilo a na ďalší mesiac som mala rozprávku uverejnenú v školskom časopise, vďaka nemenovanej učiteľke, ktorá za mnou hneď aj prišla a povedala mi, že ak chcem, môžem posielať svoje práce na súťaže. Samozrejme, súhlasila som a odvtedy je písanie to, čo ma skutočne baví.
A teraz k tomu, prečo by mal byť Marec 2010 taký úžasný.
Takže, všetko sa to začalo včera, 6. októbra 2009 a neriadilo sa to heslom " všetko zlé je na niečo dobré". Nie. Toto sa dobre už začalo...
Mali sme sa naučiť ( podotýkam, povinne) prednášať slovenskú ľudovú rozprávku a ja som sa teda poctivo naučila. Mňa a moju kamošku učiteľka pochválila, že to vieme dobre, ale treba na tom popracovať. Tak sme sa dohodli, že na druhý deń za ňou prídeme na piatu a šiestu hodinu.
My dve sme boli radi, lebo v tom istom čase máme aj plavecký výcvik a to je jedna živá pohroma.
Tak sme sa z toho aspoň uliali a mali sme na to aj celkom dobrý dôvod.
Takže dnes, keď sme tam prišli, učiteľka si nás obe vypočula a jej kritika na mňa znela asi takto:
" Nika, ty si dosť vzdelaná, ty si skôr na vedomosti a to na tebe počuť, takže si myslím že ty to síce vieš lepšie na spamäť a keď zabudneš vieš sa lepšie vynájsť, ale Monika má lepšiu farbu hlasu a berie to tak trošku citlivejšie..( pravda, nemôžem jej to mať za zlé.) Tiež je v tom problém, že ty hovoríš dosť rýchlo a to sa odráža aj na tom prednese..."( úplne s ňou súhlasím, sklon hovoriť opreteky je môj naj zlozvyk)
Nemala som to Monike za zlé, vlastne som aj chcela aby na súťaž šla ona
( možno aj preto že sa mi moc o toho nechcelo.), lebo som vedela že ona je lepšia ako ja. Možno by ma dokonca aj naštvalo, kebyže tam pošlú mňa.
Ale potom učiteľka ďalej pokračovala:
" Takže, my sme sa s pani učiteľkou už rozprávali a napadlo nás že... ( som zvedavá čo si zase vymysleli ) ... že teraz bude marec, mesiac knihy a ak by sa to dalo zrealizovať, do toho marca by sme chceli, aby sa ti vydala nejaká kniha...."
Nedá sa ani povedať, ako ma to potešilo. Zrazu sa mi na tvári zjavil úsmev. Vlastne, keby som nemala uši, tak sa usmievam dookola.
" My by sme s pani učiteľkou vybrali veci do knihy, ty by si si to mohla ilustrovať...."
" nie, ja chcem, aby mi to ilustrovala Monika." povedala som a nedovolila som učiteľke protestovať. Musí to byť Monča - síce nekreslí tak dobre ako ja ( fuj, aká som samoľúba...som odporná) lebo je to moja najka a bolo by to pre mňa veľa, keby sa na tej knižke podieľala aj ona.
Už nebudem dávať to, čo sme hovorili, ale skôr to vysvetlím:
treba vybrať veci, ilustrovať to, vytlačiť, zviazať, pripraviť krst a zoznam hostí....
Neviem, ako to chcem do marca zvládnuť, ale v jednom mám isto:
Krstná mama bude pani učiteľka. Viem že to znie šibnuto, lenže to práve ona mi pomohla, ona mi posiela veci do súťaží a prepisuje ich a maká a maká....patrí jej okrem toho aj veľká vďaka
A tá patrí aj vám za to, že ste si túto moju blbosť prečítali.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
diduska125
7. 10.októbra 2009 20:13
NO..Ak je toto pravda, tak je to fáákt super A držíím pacle
3
hehe mno tie mno... ja som uz tak naprogramovana, vies??? na papier no a na comp mno...
Napíš svoj komentár