Aj Simonka je taká. Večne usimiate stvorenie, ktorému sa ústa nezastavia. Je milá a kamarátom pomáha, ako najlepšie vie.
Anjeli chceli, aby aj ona dostala krídla, ale keďže to nemohli urobiť, začali rozmýšľať ako jej ich aspoň "požičať."
"Kto si? " spýtala sa Simonka, keď začula tú nádhernú hudbu. Ešte nikdy nič také nepočula. Bola to priam anjelska hudba.
" Som tvoj anjel." povedal ktosi, a jeho hlas znel ešte krajšie ako hudba. Zrazu sa na zemi objavila margarétka.
" Ale veď ty si len kvet." usmiala sa Simonka.
" Keď chcem, viem byť aj nádherným anjelom."
" A máš aj krídla? "
" Mám."
" A vieš na nich aj lietať?
" Pravdaže viem."
" A naučíš ma to? "
" Nemôžem."
" Tak sa aspoň zahrajme. Prosím! "
Simonka sa veľmi tešila, že vidí svojho anjelika. Ale nebola to zábava...anjeli boli akýsi nudný.
" V poriadku."
" Teraz budem ja ty a ty budeš ja."
" Súhlasím. Bude to úžasná hra! "
Anjel požičal svoje krídla Simonke, aby mohla lietať. Tej to spočiatku veľmi nešlo, ale onedlho už bola ako pierko vo vetre - nepotrebovala ani krídla, a dokázala vzlietnuť do nebeských výšok.
An anjelovi sa to páčilo. Konečne si mohol oddýchnuť od ťarchy tých ťažkých krídel.
Týto dvaja sa onelho stali veľmi dobrými kamarátmi. Simonka si každý večer užívala lietanie a učila sa stále nové a nové kúsky, kým anjel ju sledoval zo zeme, kde môže byť na jeden raz len tak krátko...
Keď Simonka dospela, anjel sa jej prestal zjavovať. Ona však stále verila, že niekde za oblakmi na ňu čaká, a keď sa jej dočká, znova bude hrať tú krásnu hudbu...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár