Sníval sa mi sen. Sen o chlapcovi, ktorý stratil svojich rodičov. Svoje šťastie. Svoje slniečko.
Bolo to kruté. Síce som bola unavená, nedalo mi to zaspať.
A tak som aj ja začala hľadať svoje slniečko.
Musí to byť niekto, kto dokáže vyplniť prázdne alebo nudné chvíľky v mojom živote. Niekto, s kým sa môžem zasmiať. Aj keď sa smejeme jeden na druhom. Niekto, kto ma dokáže rozosmiať ale aj rozplakať.
Ľudia, ktorým takéto slniečka neboli pridelené, majú ozajstný dôvod smútiť. A ľudia, ktorý tieto slniečka stratili z vlastných chýb, sa nemajú čím chváliť.
Už som bola skoro tam. Cítila som teplo, aj keď ma ešte nepálilo. Videla som záblesky slnečných lúčov, aj keď ma ešte nedokázali oslepiť.
Smola dievča. Dneska sa ti akosi nedarí.
Znechutene zvraštila tvár. Ak ja nemám svoje slniečko, radšej utečiem.
Pôjdem niekam ďaleko. Napríklad na Kubu - tam by som mala aspoň to vzdialené, nezaujímavé Slnko. Alebo do Štátov, kde by som nemala ani čas myslieť na takéto veci. Potom je tu ešte Británia, ktorá tiež nemá slnko, len mraky. chlad a dážď. Tam by obloha plakala so mnou a Slnko by sa schované bohviekde zhováralo s tým mojím slniečkom.
Áno! Už to mám!
Prišlo to tak rýchlo, že som si ani nestihla zakryť rukou oči. Obrovská žiara ma celkom oslepila a keď som sa pokúsala poraziť ju, neskutočne ma začali bolieť oči. Začínalo mi byť nenormálne teplo. Bolo to, ako posadiť sa do kozuba.
Moja mama, môj otec, moji starý rodičia, moji kamaráti, môj bratranec a moja sesternica, moja vzdialená rodina...
Aj v ústach mi vyschlo. Už som nemala hlas. A načo vlastne by som ho potrebovala? ? Tak či tak, zostáva mi už len jedno slovo.
Ďakujem
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
8. 10.októbra 2009 15:25
svet bez slnka je pustý a prázdny. prajem ti vela priatelov
Napíš svoj komentár