A za to všetko môže ten poondiaty mesiac. Nie ako obyčajný mesiac, ale spln. Otravná osvetlená guľa, kvôli ktorej nedokážem zaspať.
Pevnejšie som zatvorila oči, ale veľa mi to nepomohlo.
***
" Nechaj ma na pokoji! Ja ešte nechcem ísť! ! " chcela som sa vytrhnúť z jeho zovretia, ale bolo pevné a nedokázala som to.
" Musíš íst! "
" Vôbec nič nemusím! Nechcem tam ísť! Prečo by som mala? "
" Lebo je vojna. Potrebujeme pomoc."
" Ale ja nechcem pomáhať! "
" Mala by si pomáhať každému, kto to potrebuje! Mala by si ho chrániť..."
" A čo sa už môže vám stať? Vám, všemocným anjelom? Veď tak či tak ste už mŕtvy..."
" My nie sme mŕtvy! "
" Ste! Živí ľudia nevedia lietať! "
" Živí ľudia nevedia lietať, lebo sa sami vzdali krídel."
" A prečo by to robili? "
" Na začiatku ľudia krídla mali. Ale potom si ich zamočili alebo zašpinili a museli sa ich vzdať."
" Stále nechápem prečo."
" Ľudia boli odporný, hádali sa, bojovali a viedli medzi sbou vojny..."
" A vy teraz čo robíte? Bojujete, no nie? "
" Bojujeme, lebo to tak chcel Diabol. Vyhlásil boj a my sa musíme brániť, inak sa nebo rozpadne a medzi ním a zemou nastane chaos.."
" Rozprávaj prosím ťa našou rečou! " oborila som sa naňho. Bolo mi fakt nanič. " Ak tomu správne chápem, nebo sa rozpadá, lebo akýsi diabol je nasratý? "
" Áno, chápeš to správne." prikývol, aj keď sa mu zrejme nepáčilo ako rozprávam. Uškrnula som sa.
" Ale prečo potom musíte bojovať? Nie ste o nič lepší ako ľudia, keď sa nedokážete vzdať..."
" A kto by potom bol v nebi? Ak by sa nerozpadlo..."
" Nový anjeli predsa! Oni by nebo vybudovali odznova... "
" Keby sme sa vzdali? Prišla by si znova budovať nebo? " spýtal sa.
Chvíľku som rozmýšľala. Vedela som, že anjela neoklamem. Aj keby som neprišla, prišiel by si o mňa on. Aj s odratými krídlami a s oznamom, že z neba zostal len prach.
" Áno." povedala som napokon.
" Prišla by si? vzdala by si sa života na zemi, možnosti dotknúť sa jej nohami..."
" Čo už môže byť lepšie ako mať pár krídel naviac? "
Moja odpoveď ho natoľko zaskočila, že pustil moju ruku a ja som mohla slobodne padnúť naspäť tam, kam skutočne patrím...
Zobudila som sa celá spotená. Takéto zlé sny mávam až prekvapujúco často.
No teraz bolo zaujímavé to, že hoci mi po tvári stekal pot a bola som schovaná pod perinou, triasla som sa od zimy. A ten sen vlastne ani nebol taký zlý...
Neodvážila som sa vstať a ísť si pre pohár vody do kuchyne. Napadlo ma totiž, že by som mohla zmrznúť. Tie moje hlúpe myšlienky...aj tak sa mi nohy akosi nechceli pohnúť.
Spi ďalej, povedala som si a už sa mi aj zatvárali oči. Aj napriek tomu som zaspala až o pol hodinu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
9. 10.októbra 2009 15:45
fu aj mne velmi vadi mesiac
Napíš svoj komentár