Najprv by som chcela poznamenať, že písať blogy som už nemala v pláne. Možno už nikdy. V poslednej dobe sa začali veci meniť a dospela som k názoru, že blogy predsa treba písať. Nevadí, že jeden do roka. A keďže ma dnes v noci napadol geniálny plán, ktorý som sa rozhodla zrealizovať, tak píšem tento článok. Po nekonečne dlhej odmlke niečo spíšem a premýšľala som aj o vhodnej téme, ktorá by ma pri písaní neunudila k smrti. Najprv ma napádali také témy ako politika, či škola a to z rôznych bližšie neuvedených dôvodov rozoberať nechcem. Začala som premýšľať o inej téme. O téme, ku ktorej mám blízko a viem sa k nej vyjadriť poriadne. Ako vidíte, nie je to nič závratné ale Nicoolka sa s tým zverejní (ironicky myslené). Ale už k téme.
Na Birdzi som od 14.6.2007. Nechce sa mi veriť, že čas letí tak rýchlo a odvtedy prešlo už 1160 dní. Môžem len s hrdosťou prehlásiť, že toto je môj jediný nick na Birdzi a nikdy som od neho nemala prestávku dlhšie ako pár dní (U mňa je to docela zázrak, pretože mňa omrzí naozaj všetko.). Raz som sa pokúšala ignorovať skutočnosť, že som mierne závislá na Birdzi. Áno aj také časy boli ale som šťastne vyliečená. Dokonca som pár ľudí okolo seba sfanatizovala a kvôli mne sa sem zaregistrovali. Mám tu fotky, na ktoré som už dávno zabudla. Niekedy, keď si chcem skrátiť dlhú chvíľku, tak si prezerám svoje fotoalbumy a s nostalgiou spomínam nad tým, čo bolo. Ako som sa sem dostala a čo ma vlastne donútilo zaregistrovať sa?
O Birdzi ma informovala moja veľmi dobrá kamarátka. Do rúk sa jej dostal odkaz a po zaregistrovaní mi to tu popísala do úplných detailov. Zapáčila sa mi predstava takéhoto miesta a preto som do toho šla s ňou. Dotyčná tu má nick @veronikaaa. Od nej som sa dozvedela, aké je to tu skvelé a na aký princíp to funguje. Nechcem klamať a vypisovať tu sekcie, ktoré tu vtedy boli, či neboli. Pamätám si to iba matne. Ale jedno viem iste – Nebolo tu toľko veľa možností ale i tak to bolo fajn. Stránka ešte nebola v podvedomí ľudí tak, ako je to teraz a práve to mi chýba najviac, vrátila by som to späť. Každý bol spokojný s dizajnom webky, ktorý bol prednastavený a o anketách sme mohli len snívať (alebo ankety boli?). Pravdivo môžem povedať, že ľudia boli k nováčikom (teda aspoň ku mne rozhodne áno) skvelí. Na druhej strane tu toho bolo menej a lepšie sa novým prostredím orientovalo.
Ďalšia kapitola mojej histórie na Birdzi zahrňuje ľudí. Akých? Tých, ktorých som tu spoznala a nebolo ich málo. Každý deň (vlastne až do dnešného dňa) som si tu mala vždy s niekým niečo povedať. Mnoho z nich som mala v priateľoch ale raz slečnu Nicoolku dostihol jej vlastný hnev a všetkých si povymazávala. Niektorých si predsa len pamätám ale nebudem ich sem písať (všetkých alebo nikoho).
Za celý ten čas, čo som tu som nedostala ani raz ban, či napomenutie (ak niečo také existuje) a to som si tu povedala viac než dosť. To je dôkaz toho, že táto stránka mi veľmi prirástla k srdcu. Snáď popíšem ešte veľa blogov a už sa to tu nebude nijak radikálne meniť.
P.S.: Niekedy pred rokom aj voľačo som mala kompletne natočený videoblog ale nakoniec som sa rozhodla ho nezverejniť, uchovať v tajnosti a vymazať ho z kamery. Škoda. Ak by tam to video stále bolo, tak by som ho pridala. Len tak, aby som si zaspomínala.
P.S.2: Celý tento blog som si písala v noci na papier, pretože som bola lenivá si znovu zapnúť počítač a naklikať to rovno sem.
Majte sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kevin
18. 8.augusta 2010 12:10
Prepáč, preklk :/ Chcel som 4 a dal som 2 dpči.. Fakt preáč
Napíš svoj komentár