... izba pre teba ...

Nie je to izba... To len ty to tak voláš... Je to len priestor vyhradený tehlami v rozostavanom dome... Neprekáža mi to... Lebo si tu ty... Sedíš na starej kovovej postely, ktorá vizerá ako z utečeneckého tábora... Nie je to na smiech... Ale aj tak sa smejem... Nie som opitá... Som len opojená pocitmi... Som len pobúrená novinkami, unavená mladosťou, prekvapená dospelosťou...
Sedíš... Neobratne si vyzliekaš svoje jediné tričko... Odhaluješ vychudnuté telo... Tenké ruky držia lacnú cigaretu a ukradnutý zapalovač... Modré trenírky, ktoré máš na sebe, v lete slúžia ako gate... V lete... V lete budeš opäť voľný... Slobodný... Neviazaný... Opäť bez domova, opäť šťastný... Budeš spať v tráve a stopovať... Nepôjdem s tebou... Nemôžem... Odídeš mi... Aj keby si chcel ostať, nemôžeš... Nedokážeš to... Svoju jedinú budnu mi daruješ... Nie na pamiatku, ale preto, že by sa ti s ňou zle chodilo všade tam, kam jazdia autá kamarátov a známich... Všade tam, kde pre teba začína život... Išla by som s tebou... Nezastavili by sme sa ani na deň... Stretli by sme každého, všade by sme boli, všetko by sme počuli, nič by sme nemali... Ale ja budem sedieť niekde úplne inde... Kde, to zatial netuším...
Sadám si vedla teba na kovovú postel... Nevŕzga... Nemá ako... Tri matrace na nej vizerajú staro a použito... Isto aj sú... Každý má odlišnú veľkosť a tvar... Oprem si hlavu o tvoje kostnaté rameno... Pousmeješ sa... Pobozkáš ma na líce... Pošúchaš po ramene a natiahneš sa... Chytíš jednu botu a naboso do nej tlačíš nohu... Koža sa lepí o kožu... Vysoké topánky napokon povolia... Najskôr však povolili šnúrky... Vstaneš... Modré trenírky a ťažké boty na nohách vizerajú smiešne... Rukou si bezradne prechádzaš po vyholených bokoch na hlave... Zapneš dvojplatničku... Vytiahneš krabicu polotovaru a pripravuješ nám nočné menu... Ťažko určiť, či sú to raňajky, obed alebo večera... Je to jedlo... Polotovar... Po primerane krátkej chvíli nakladáš porcie na neumyté taniere... Nemáme príbor... Nevadí... Jeme čím sa dá... Keď dojeme, riad si odložíme na ďalšie použitie... Od únavy si lahnem... Po chvíli pri mne ležíš aj ty... Nespíme... Pozeráme si do očí... Keď je nám zima, prikrijeme sa obrovským paplónom... Včera tu spal niekto iný... Schúlim sa k tebe... Cítim tvoje nahé telo... Cítim tvoje teplo... Cítim tvoju prirodzenú voňu... Držíš ma... A budeš ma držať až do rána... Do jedného rána... Do jedného rána, keď sa zobudím a ty budeš už preč... A po tebe tam zostane len neumytý riad a bunda, ktorá nie je na pamiatku...

 Pseudoblog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu