Názov som nenašla...

Ako...snáď nie som jediná, ktorej sa to stáva. Určite nie, ale proste to nenávidím...Stáva sa vám, že zostane v tme niekde v strede mesta, ktoré nemáte moc radi, všade je kopec ľudí, ale nikoho nepoznáte a všetci kamoši sú preč a vy len stojíte a neviete kam ísť, lebo váš orientačný zmysel je na nič...?
Toto sa mne stáva dosť často. Aj dnes..Najhoršie je, že ja sa dokážem stratiť abnormálne rýchlo a potom mám mierne divné stavy, pri ktorých si ľudia myslia, že som sfetovaná a nepomôžu mi, iba na mňa pozerajú a mračia sa, kým si myslia, že to nevidím.
No a keď sa mi to stalo dnes, tak som sa práve nachádzala pri Istropolise a mala som sa dostať do Petržalky. Problém nastal, keď som nevedela kde ide jeden bus a išla som dole podchodom, kde niekoľko ľudí hlučne opovrhovali mojím zjavom a nakoniec som asi trikrát vyšla z podchodu a naspäť, kým som sa nerozhodla, že na to kašlem a vtom daždi som sa vydala peši rovno za nosom. To som ešte nespomenula, že mi bolo blbo a bola som totálne unavená z celodenného chodenia po Viedni a toho neskutočného hluku v autobuse cestou späť, ktorý nedokázala prehlušiť ani Sepultura.
No ale vrátim sa k tomu hľadaniu zastávky....po ceste ma skoro trikrát zrazilo auto, lebo som bola až moc spomalená, čo sa mi stáva vždy, keď sa "stratím" a mala som chuť plakať a zavolať niekomu. Ale čo by som povedala? Iba mi sami smiali, že som sa stratila tam, kde sa stratiť nedá. Lenže ja som taká. Ja sa stratím všade, preto nikdy nikam nechodím sama. Vždy s niekym, ale môj "kamarát" sa na mňa vykašlal a radšej išiel do Randalu, kde by som išla aj ja, kebyže môžem a nie som unavená.
Nakoniec som našla zastávku, kde som si všimla autobusy, ktoré ma dostanú na miesto odkial som sa vedela do Petržalky už ľahko dostať. Ale tá úľava, že som to našla...Iba som sedela celá zmoknutá na zastávke s mobilom v ruke a už som konečne normálne dýchala.
Asi sa vám zdá divné, že to sem píšem..Áno..je to asi divné. To slovo sa u mňa vyskytuje často. Proste som to potrebovala niekam napísať. Lepšie by sa mi to možno niekomu hovorilo, ale práve pri sebe nikoho nemám...

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu