Chýbala mi takáto zima, lebo minulý rok taká nebola alebo bola a len sa nepamätám? Zas až takú zlú pamäť nemám. ALe tak napr. moja malá 1,5-ročná susedka sa išla dnes prvýkrát sánkovať a ja som po dvoch rokoch stála na brusliach a zistila som, že sa dá zabudnúť brusliť a kto hovorí, že sa to nedá, tak nech sa ozve. Ja ho presvečím. Ale ako naozaj. Prečo mi to nešlo? Keď som na tom stála pred dvoma rokmi, tak som robila také hovadiny... Ešte aj hokej som hrala. Ale dnes? Ledva som sa obula, ledva som stála, ledva som išla. Vlastne ja som sa iba držala za ruku a priateľ ma ťahal. Ale samozrejme som sa snažila hýbať trochu tými nohami, ale kedže som nemala pančuchy ani nič podobné, tak mi zmrzli nohy a hýbať sa proste nedalo. To bude asi ale aj tým, že ma hodil do snehu a premokli mi nohavice, čo len prispelo k zamrznutiu mojich nôh. Ach, aká to bola radosť si potom znovu obuť culty...Aj keď tá kovová špička je trochu studená a mám taký pocit, že moje prsty na nohách nie sú to, čo bývali, pretože ja si samozrejme nedám tie teplé ponožky. Ja budem radšej blbá a nadalej budem nosiť tie tenké ponožky.
Zaujímavé, že v tomto blogu som chcela rozoberať túto úžasnú zimu a nakoniec som sa prepracovala k ponožkám. Asi to je tým, že som málo spala v poslednom čase. Takže mi z toho všetkého...šibe. Ale aspoň sa hystericky nesmejem ako včera, keď som namiesto šermovania iba sedela na zemi a smiala sa...alebo to bol skôr plač?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A da sa to len sa ti necelo...
A okrem toho, ty si ma donutila aby som ta hodil, ja som ta varoval =P