Vsetko stichlo. Slnko uz davno zapadlo. Ulica sa ponara do tienov a nocny chodec kraca potichu ale sebaisto. Neciti nebezpecenstvo ani strach. Len kraca. Musi. Myslienky mu behaju hlavou a on zrychluje akoby im chcel ujst. Hah! Nevie kam ide,
nevie kto je,
nevie co citi,
nevie ci to je on.
Co mu chyba? Neviem. Netusim.
Uz je cas. Vsade ticho. Preco prave noc? Pretoze nastava taky magicky (ne)pokoj. Mesto spi, no ludia v nom nie. Denny zhon sa vyparil. Nehladi nanho tolko falosnych masiek. Nemaju tu svoje miesto ani cas. Je noc. Kazdy sam za seba, sam pre seba. Na oblohe jasny spln. Tak carovne, tak magicke. Vsetko je zvlastne. Milujem to...

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár